LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Dominik Kružliak má na svojom konte viac ako stovku zápasov v oranžovom drese. Keď nehrá Marek Sapara, kapitánsku pásku má na ruke práve Dominik. Všetko však mohlo byť inak, nebyť jeho otca Miloša. Práve on ho k futbalu priviedol a pomáhal mu v začiatkoch kariéry. (Rozhovor vznikol pred prvým zápasom 3. predkola, pozn. autora).
Aké boli tvoje prvé futbalové kroky a čo ťa zavialo do MFK Ružomberok?
– K futbalu ma priviedol otec už ako malého. Bol trénerom v Palúdzke, mal som asi 7 rokov, on ma trénoval, darilo sa mi. Keď som mal asi 9 – 10 rokov, všimol si ma ružomberský tréner Igor Bella. Zavolal ma ešte s jedným chalanom na tréning a zobrali nás. V Ružomberku som chodil do futbalovej triedy od šiesteho ročníka a takisto som v centre dolného Liptova navštevoval aj strednú školu.
Takže sa o tebe dá povedať, že si viac Ružomberčan ako Mikulášan...
– No, dá sa to tak povedať (smiech). V Ružomberku som vlastne od desiatich rokov.
Čo hovoríš na to, že si v jednom tíme napríklad s Marekom Saparom? Práve on bol kľúčovým hráčom pri historickom double z ročníka 2005/2006.
– Nielen Marek, ale takisto vtedy patrili medzi opory Tomáš Ďubek, Peter a Ján Maslovci či Ľubo Hajdúch. Ako malý chlapec som na nich pozeral s otvorenými ústami a fandil im. Pre fanúšikov sú to legendárne postavy klubu. Sapiho kartičku mám vystavenú od desiatich rokov doteraz. To, že som s nimi v jednom tíme a píšeme ďalšiu úspešnú kapitolu, je pekné. Som rád, vážim si to a snažím sa tieto chvíle užívať.
Dominik Kružliak. FOTO: MFK RUŽOMBEROK
Ako hodnotíš dosiahnutý úspech?
– V Ružomberku to nebolo jedenásť rokov. Ja som bol vtedy malý chlapec a do Ružomberka som práve prišiel. Je to veľká sláva pre klub, mesto a široké okolie. Nikto nečakal, že sa dostaneme až tak ďaleko a vyzveme Everton. Splnil sa nám sen zahrať si v Goodison Parku.
Po minuloročnej jeseni by niečo takéto čakal asi málokto.
– Presne tak. Prvá časť sezóny nám vlani nevyšla podľa predstáv. Nešlo to herne a body pribúdali ťažko. Málokto nám veril, no po zime sa nám podarilo zabrať. Našli sme výborný rytmus a myslím si, že sme hrali pre oko diváka pekný futbal. Kľúčové boli posledné zápasy. Dokázali sme udržať víťaznú šnúru a napokon sme vyskočili na tretiu priečku a zabezpečili si miestenku do predkola Európskej ligy.
Máš 21 rokov a v druhom predkole si bol kapitánom Ruže. Ako vnímaš túto prestížnu súťaž z tvojho pohľadu?
– Kvalita je určite vyššia ako v slovenskej lige. V zápasoch na európskej scéne rozhodujú detaily. Napríklad práve domáci duel s Bergenom bol ukážkový. Boli sme minimálne vyrovnaným súperom, no po zmene strán sme si nepostrážili jednu štandardku, z ktorej súper udrel. Naopak, Nóri dobre bránili. Človek musí byť neustále plne koncentrovaný, pretože chvíľkový výpadok môže priniesť gól. Práve v tomto vidno rozdielnu kvalitu celkov a súťaže ako takej.
Ktorá prekážka bola v tvojich očiach ťažšia? Vojvodina Nový Sad alebo SK Brann?
– Ťažko sa mi to porovnáva, pretože proti srbskému tímu som nehral, resp. prišiel som do hry až v domácej odvete a aj to len na pár minút v úplnom závere. Myslím si, že Bergen bol ťažší kvôli domácej prehre 0:1. Teraz sme vedeli, že musíme dať na postup dva góly. Navyše po polčase bolo stále 0:0. Som rád, že sme to zvládli a predviedli úspešnú druhú polovicu. Postúpili sme zaslúženým spôsobom. Je pravda, že sme prehrali aj v Novom Sade, no skórovali sme a doma nám stačil na postup ďalej aj najtesnejší možný triumf 1:0.
Keď sa vrátime k výbornej nórskej odvete. Na Bergen ste vyleteli hneď od úvodu. Oproti domácemu zápasu to bola obrovská zmena.
– My sme si Nórov analyzovali dlhšie. Videli sme záznamy ich vystúpení z domácej ligy. Nemenili svoj štýl hry. Stále predvádzali silovú hru. Loptu nakopávali dopredu na útočníka, ten ju sklepával pre spoluhráčov a týmto spôsobom sa dostávali do šancí. Celý týždeň sme hľadali cestu, ako ich pre-kvapiť a napokon sa to podarilo.
Rozhodujúci gól si strelil z pokutového kopu práve ty. Ako si prežíval celú túto situáciu?
– Dalibor Takáč bol faulovaný a mali sme penaltu. Keďže na trávniku nebol Šimon Kupec, na rane som bol ja. Hneď som vedel, kde to kopnem. Veril som si. Som rád, že som rozvlnil sieť a urobil radosť.
Práve ty a Dalibor Takáč, ktorý zahráva gólové štandardky, dostávate príležitosti v zlomových momentoch. Čím to je, že v tomto smere majú dôveru mladíci?
– Je to vec sebadôvery, ale aj toho, kto sa ako cíti. Pre nás to nie je problém. Je dobré, že nám to vychádza a v kľúčových momentoch sme nesklamali.
Je o tebe známe, že si fanúšikom Manchestru United. Do Evertonu sa vrátil práve historicky najlepší strelec tvojho obľúbeného klubu Wayne Rooney a budeš ho brániť.
– Ako malý chlapec som spoloč-ne s mojím otcom sledoval anglickú najvyššiu súťaž. On už vtedy hral a dával góly. Je to top hráč a už teraz patrí medzi legendy futbalu. Bude to zaujímavá konfrontácia, som zvedavý a teším sa na to!
Goodison Park má kapacitu takmer 40 tisíc. Čo budeš pociťovať, keď z jeho útrob vyjdeš pred plné tribúny spievajúcich fanúšikov?
– Všetci sa na to tešíme. Ja som pred takým počtom divákov nikdy nehral. Pôjde o veľkú skúsenosť. Som pripravený si oba zápasy naplno užiť.
Everton sa určite netočí len okolo Rooneyho. Medzi sezónami predali Lukakua a peniaze využili na príchody zaujímavých mien.
– Majú veľa nových kvalitných hráčov, ktorí prišli z rôznych tímov. Everton patrí dlhodobo medzi anglickú elitu, vždy sú na najvyšších priečkach. Nestráca sa ani v európskom meradle. Vedie ich skúsený a uz-návaný tréner. Bude to skvelý zážitok.
S čím do tohto dvojzápasu idete?
– Tak je jasné, že sa s nimi nemôžeme príliš rovnať v podmienkach, zabezpečení a kvalite, no určite neskladáme zbrane a nejdeme tam so strachom. Chceme uhrať najlepší možný výsledok, aby mala domáca odveta taktiež náboj.
Veľa ľudí príde vo štvrtok 3. júla na Everton a nie prioritne kvôli Ruži...
– Na Slovensku to tak je. Počas ligových zápasov štadión vypredaný nebol, ľudia proste ne-majú záujem. Zvučné meno však logicky pritiahne aj divákov. Určite bude plno. Napríklad práve v Anglicku sa nechodí na súperov, ale futbaloví nadšenci sa idú na štadión zabaviť a povzbudiť vlastný tím. My s tým nič nespravíme, ostá-va na nás predvádzať dobré výkony, ktoré prinesú body alebo podobné úspechy.
Čo hovoríš na prvý ligový zápas a prehru v Zlatých Moravciach? Bola poznačená blížiacim sa tretím predkolom EL?
– Určite áno. Tréner Hrnčár dal prednosť menej vyťaženým hráčom a naopak, oddychovali kľúčové postavy ako Erik Daniel či bratranci Maslovci. Máme však mužstvo na to, aby sme túto porciu zápasov zvlád-li. Ak chceme byť dobrý a váž-ny tím, tak musíme podobné zápasy vyhrávať. Dostali sme lacné góly, chýbal nám pohyb a možno aj súhra v ofenzíve. Škoda toho, nevyšlo to podľa predstáv, no nevadí. Verím, že sa naštartujeme a nadviažeme na spomínanú podarenú jar.
Čo by si odkázal fanúšikom a zvlášť fanklubu Concordia 1906?
– Sme radi, že nás podporujú. Pár fanúšikov prišlo aj do Moraviec. Vážime si to a pomáha nám to. Dúfam, že to bude pokračovať aj naďalej. Bolo by super, keby sa štadión zaplnil aj počas domácich ligových zápa-sov a futbalový ošiaľ na Liptove bude pokračovať naďalej. Mohol by byť každý zápas vypredaný tak ako ten s Evertonom.
