Malý prieskum spokojnosti sme si urobili aj na našich facebokových profiloch. Ružomberské mamičky sa aj v našom prieskume na prácu oddelenia sťažovali podstatne viac.
V Liptovskom Mikuláši na oddelení podľa slov Adriany Grešovej, vedúcej sestry gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, nie je špeciálna laktačná sestra, ktorá by sa výlučne venovala mamičkám a pomáhala im pri začiatkoch dojčenia.
„Všetky sestry na novorodeneckom oddelení prešli preškolením v tejto oblasti. Čiže poradenstvo poskytujú všetky sestry na novorodeneckom oddelení,“ doplnila.
Novorodenecké oddelenie v Ružomberku tiež nemá vlastnú laktačnú poradkyňu.
„Na oddelení pracujú špecializované sestry, ktoré spĺ-ňajú odbornú spôsobilosť. Mamičky majú na izbách k dispozícii aj odbornú literatúru a brožúry o dojčení,“ vysvetlila Petra Dišková, hovorkyňa ružomberskej Ústrednej vojenskej nemocnice.
A. Kráľová: „Kontakt koža na kožu po pôrode výrazne ovplyvňuje úspešnosť dojčenia.“
Všetky základné veci ohľadom dojčenia by sa ceny mali naučiť práve v pôrodniciach. Prvý týždeň života s dieťatkom je veľmi dôležitý pre to, aby bola žena psychicky v pohode a aby vedela, že sa dokáže o svoje dieťa v každom ohľade postarať.
Adriana Kráľová je certifikovaná poradkyňa pri dojčení a poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch. Je autorkou knihy Návody na viazanie, projektu Materský raj a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila, a to dokonca tandemovo.
Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex Svetovej zdravotníckej organizácie o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a pod-poruje dojčenie bez nároku na honorár.
Porozprávali sme sa s ňou o podpore úspešného dojčenia v prvých dňoch po narodení dieťaťa.
Prvý kontakt je najdôležitejší
Kontakt koža na kožu ovplyvňuje úspešnosť dojčenia.
Narodenie dieťaťa je ten naj-krajší moment v živote ženy a celej rodiny. Maminy sa pripravujú na pôrod veľmi starostlivo, mnohé majú aj základné informácie o dojčení. Pravdou však je, že sa v tejto téme skôr spoliehajú na to, že dostanú pomoc v pôrodnici. A tam to začína.
Prvá vec, ktorá by sa mala zmeniť, je zabezpečiť rodičkám po pôrode nepretržitý kontakt koža na kožu so svojím dieťatkom. Ten je najdôležitejší počas prvých dvoch hodín bezprostredne po pôrode a mal by byť podporovaný aj po presune na izbu šestonedelia.
Prvé vyšetrenia zdravého novorodenca sa môžu odohrať na tele matky. Takúto podporu by mali dostať všetky matky, nielen tie, ktoré prídu do pôrodnice s vlastným pôrodným prianím. Tým by sa podporilo vytvorenie bezpečnej a pevnej vzťahovej väzby u každej matky a dieťaťa. Toto je môj profesijný sen.
Počas nerušeného kontaktu koža na kožu sa dieťa dokáže samé prisať na prsník. Toto je moment, ktorý sa v našom pôrodnom systéme premešká.
Dieťa je po všetkých popôrodných procedúrach unavené a biologický čas, počas ktorého sa malo odohrať samoprisatie, sme dávno zmeškali. Ak tieto problémy vnímate v kontexte, dokonca vidíte, ako dieťa pri vyšetrovaní na podložke alebo v inkubátore hľadá prsník a nedostane ho.
Oddelenie ničí väzbu medzi matkou a dieťaťom
Najväčším úskalím je teda to, že dieťa ide na prsník riadene a v nesprávny čas, neskoro. Pred prvým kontaktom s prsníkom matky dieťa často zažilo kontakt s umelými náhradami prsníka (s fľaškou alebo cumlíkom), bolo od matky separované v inkubátore a pri prvom dojčení neboli zachované prirodzené reflexy, ktoré vedú k dojčeniu. Preto je celkom pochopiteľné, že niektoré deti sú zmätené a nechcú sa prisať.
Zhrnula by som to takto: Separácia oslabuje alebo ničí vzťahovú väzbu medzi matkou a dieťaťom a úspešnosť dojčenia je ohrozená. Ďalšími dôsledkami separácie v nemocnici sú tieto skutočnosti: matka nerozumie po pôrode svojmu dieťaťu, pretože vzťahová väzba medzi nimi bola narušená. Následne stráca svoje kompetencie, cíti sa neschopná a sleduje sestričky, ktoré sa vedia lepšie postarať o jej dieťa ako ona sama. Ak zoberú dieťa na noc, „aby si oddýchla“, môže dôjsť k bolestivému naliatiu prsníkov a k ďalším problémom s dojčením. A nielen to. Mnohé zažívajú v dôsledku separácie popôrodné depresie.
Toto je najzákladnejší problém našich pôrodníc na Slovensku. Ostatné problémy len idú ruka v ruke s tým, čo sa stane na začiatku.
Čo je treba zlepšiť v podpore dojčenia:
– podpora bondingu a nulová separácia,
– prvé dojčenie so samoprisatím,
- dieťa na matke, nie v postieľke a perinke,
– hodnotenie dojčenia na základe sledovania pitia, vylučovania a celkového stavu novorodenca (váženie dieťaťa pred a po dojčení považujem za nesprávny postup a veľký nátlak na psychiku matky),
– nelimitovať frekvenciu ani dĺžku dojčenia (dieťa sa môže dojčiť koľko chce a ako dlho chce),
– minimalizovať používanie umelého mlieka (niektoré deti sú v pôrodnici prikrmované bez vedomia matky),
– ak je potrebné dokrmovať dieťa, urobiť to alternatívne (pozor, prisávajúce deti sa majú dokrmovať vždy na prsníku),
– podpora dojčenia bez použitia umelých náhrad prsníka (fľaša, cumlík, klobúčik),
– podpora materských kompetencií,
– jednotnosť personálu v radách o dojčení,
– vyhnúť sa najzásadnejším mýtom o dojčení (po pôrode nemáte mlieko, dojčiť maximálne 15 minút každé tri hodiny, máte ploché bradavky – kúpte si klobúčiky).
Mnohé slovenské pôrodnice sa pýšia tým, že u nich matky zažívajú po pôrode nepretržitý kontakt koža na kožu so svojím dieťatkom. Ak tým myslia priložiť dieťa, zobrať dieťa a znovu priložiť dieťa – tak áno, toto sa deje.
Realita je teda trochu iná. Ale napriek tomu som optimistická a verím, že osveta a samotné maminy dokážu zmeniť systém.
ADRIANA KRÁĽOVÁ, poradkyňa pri dojčení
