LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Autorom desiatok drevorezieb je ľudový rezbár Ivan Líška. Spoluorganizátormi zaujímavej výstavy sú mesto Liptovský Mikuláš a Múzeum Janka Kráľa. Výstava potrvá do konca septembra.
Dôchodca Ivan Líška urobil prvé rezbárske „krôčky“ v Bielorusku. Ako vedúci pracovník vtedajšej Tesly v Liptovskom Hrádku tam pomáhal päť rokov budovať spoločný podnik. Po pracovnej dobe mal dostatok času spoznávať krajinu i ľudí.
Raz zavítal na miestny trh umelcov. Tam ho zaujali diela vyrezané z dreva. Jeho pokusy boli úspešné, zaujali kolegov i priateľov. Odvtedy tvorí drevorezby cieľavedome na rôzne témy.
Erby zatopených obcí
Významný posun v jeho tvorbe nastal po stretnutí s historikom Petrom Vitekom pred desiatimi rokmi. Ten ho zasvätil do tajov heraldiky. Téma ho zaujala. Najskôr vytvoril erb rodnej obce Jamník, neskôr erby obcí Liptova a mesta Liptovský Mikuláš.
Zaujímavou kolekciou drevorezieb sú erby obcí, ktoré ostali pod hladinou Liptovskej Mary (Dechtáre, Sokolče, Palúdza, …).
Spolu je ich 19 a sú vyjadrením úcty našim predkom, ktorí museli opustiť rodné obce. Tejto téme sa venuje aj ako autor pripravovanej publikácie o zaniknutých obciach a o jej obyvateľoch.
(zdroj: Ján Svidran / MJK)Chýbajú už iba Borové
Obľúbenou témou autora v súčasnosti je jeho rodná obec Jamník. Do rozsiahlej kolekcie erbov liptovských obcí mu chýbajú dve: Vyšné a Nižné Borové. Aj za pomoci historikov si zabezpečuje podklady, aby erby zodpovedali náročným kritériám heraldiky.
Na Slovensku vlastnia jeho práce v Bešeňovej, kde na takzvaných lietacích dverách vytvoril dvojhlavu býka, pre mesto Galantu vytvoril erb a Liptovské múzeum v Ružomberku vlastní celú kolekciu jeho zaujímavých prác. Diela Ivana Líšku robia dobré meno Liptovu aj vo svete. Vystavoval v Petrohrade, jeho diela vlastnia milovníci umenia v Kanade, USA, Bahrajne i v Spojených arabských emirátoch.
Pracuje s lipovým drevom
Pre nedávnu výstavu portrétov Janka Kráľa vytvoril kolekciu siedmich podobizní nášho slávneho rodáka. Múzeum Janka Kráľa ocenilo tieto práce 2. cenou v rámci výtvarnej súťaže neprofesionálnych výtvarníkov Liptova.
Verejnosť zaujali aj ďalšie portréty osobností Liptova i Slovenska: Martina Rázusa, Alojza Štróbla, Aurela Stodolu, M. R. Štefánika. V každom diele Ivana Líšku sa nachádza umelecké posolstvo – cesta k slobode, pokore, k duchovnému svetu, ako aj sile ľudského génia.
Ako materiál Ivan Líška požíva lipové drevo a niekedy aj topoľ. Práca s drevom si vyžaduje nesmiernu trpezlivosť a sústredenie.
Je jediný na Slovensku, ktorý vytvára erby obcí v dreve. Ako uviedol, drevo je symbolom svedectva podoby zeme a histórie ľudstva.
Pracuje na pečatidlách
Vytvoril aj monumentálny štátny znak a o jeho diela z dreva majú záujem aj organizátori rôznych kultúrnych podujatí, pre ktorých vytvoril drevorezby „na mieru“ – ako hlavné ceny podujatí.
V rámci Roku sídla Liptovskej stolice sa Ivan Líška v týchto dňoch venuje kolekcii tipárií (pečatidiel) liptovskej stolice. Z desiatich kusov je hotových päť, ďalšie dokončí v najbližších týždňoch. Ivan Líška je aj zanietený folklorista.
Je zakladajúcim členom folklórneho súboru Ekonóm, opravuje i vyrába pracky, vyrába kožené opasky, jánošikovské suveníry. S Múzeom Janka Kráľa dlhodobo spolupracuje pri rôznych podujatiach pre turistov a vymyslel aj „opaskovicu“: na fľašu s ohnivou vodou vyrobil opasok s troma originálnymi prackami.
