LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pražská jar, takto historici nazvali pokus o politickú, spoločenskú i ekonomickú reformu v komunistickom Československu.
Demokratizačný proces sa spája s menom Alexandra Dubčeka. Ten začiatkom januára 1968 vystriedal v najvyššej straníckej funkcii nepopulárneho Antonína Novotného. Neubehlo ani osem mesiacov a celý reformný proces vyvrcholil vpádom takzvaných „spriatelených“ armád Varšavskej zmluvy do Československa.
Operáciu pripravili dávno pred augustom
Sovietska generalita bola na zásah v Československu pripravená dávno pred augustom 1968. Už koncom februára dostal jeden zo sovietskych generálov pokyn, aby svoju divíziu pripravil na zásah v zahraničí.
Prvýkrát bolo k úderu blízko 9. mája, v trezore veliteľa armády genpor. A. M. Majorova v Užhorode čakala obálka s mapou - rozkazom operácie DUNAJ, vypracovanej na základe pokynov ministra obrany ZSSR maršála A. A. Grečka z 8. apríla.
Rehabilitovaní vojaci sa odškodného dodnes nedočkali Čítajte Útok sa nekonal ani v júni počas cvičenia Šumava, keď sa po Československu pohybovalo vyše 17-tisíc vojakov Varšavskej zmluvy a ďalších 30- až 40tisíc cvičilo pozdĺž hraníc v NDR, Poľsku a na Ukrajine.
Armáda prišla dvomi trasami
Hlavné invázne sily boli pripravené už 29. júla, platilo to aj o Maďarsku, no naposledy po rokovaní československých a sovietskych predstaviteľov v Čiernej nad Tisou, dostal pred vojenským zásahom prednosť politický nátlak.
Generalita dala rozhodujúci rozkaz 20. augusta. Cez Vyšné Nemecké - Michalovce - Vranov nad Topľou - Prešov - Poprad - Liptovský Mikuláš - Žilina - Považská Bystrica - Trenčín sa uberali dve tankové divízie. Po 2. trase Maťovce - Trebišov - Košice - Rožňava - Lučenec - Zvolen - Banská Bystrica postupovali ďalšie. Bratislavou sa vojenská technika valila už krátko po polnoci.
.
