Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
Z REDAKČNÉHO ARCHÍVU

Z mäsokombinátu ostala iba ruina, areál nabral druhý dych

Tatran Ružomberok bol jeden z najväčších slovenských mäsokombinátov, fungoval takmer dvadsať rokov a zamestnával približne päťsto ľudí.

Keď areál pred štyrmi rokmi búrali.Keď areál pred štyrmi rokmi búrali. (Zdroj: Marek Juriš)

LISKOVÁ. Chátrajúci objekt privítal každého, kto prichádzal do Ružomberka osemnástkou z východu. Potravinársky areál nahlodával zub času asi desať rokov. Dnes je už situácia iná, jedna etapa sa síce uzavrela, ale areál nabral druhý dych a opäť tam pracujú ľudia. Teraz už nie v potravinárstve, ale stavebníctve.

História mäsospracujúceho podniku ale je zaujímavá a jeho koniec typický pre obdobie deväťdesiatych rokov. Jeden z bývalých zamestnancov pracujúci ako údržbár povedal, že v podniku ešte v období socializmu pracovalo približne päťsto ľudí.

V dobe najväčšej slávy tam denne porážali okolo šesťsto až sedemsto svíň a podnik patril medzi najväčšie mäsokombináty na Slovenku, väčší bol už len v bratislavskej Rači. Neskôr postavili veľký podnik na spracovanie mäsa aj v Humennom a Rimavskej Sobote. Okrem bravčového spracovávali v Tatrane aj hovädzie mäso. Brali ho z okolitých družstiev a neskôr, keď aj tie začali upadať, vozili ošípané aj zo zahraničia.

„V mäsokombináte som pracoval devätnásť a pol roka, robil som tam na údržbe ako elektrikár, v podstate som tam nastúpil ešte pred spustením do prevádzky. Pamätám si ešte dokončovacie práce, natierali sme, zametali a robili poriadok,“ dodal dlhoročný pracovník.

Zamestnanci tušili úplný koniec

Podnik stavali väzni a celý areál strážili dôchodcovia s flintami, vraj aby odsúdení nepoutekali. Do prevádzky ho spustili v septembri 1979 a investícia vtedy predstavovala približne 160 miliónov československých korún.

„V Tatrane som zostal až do jeho definitívneho zániku v roku 1999. Na jednej z posledných schôdzí nám noví majitelia z Brna oznámili, že mäsokombinát bude pokračovať, len budú musieť časť zamestnancov prepustiť. No keď sme museli odovzdať kľúče na vrátnici, tušili sme, že je to úplný koniec,“ zaspomínal.

V ružomberskom Tatrane sa zameriavali na kompletné spracovanie mäsa, robili aj trvanlivé mäsové výrobky. Ešte niekoľko rokov pred krachom doviezli majitelia z Nemecka novú technológiu, takzvané TNV, bola to trvanlivá, tepelne neopracovaná mäsová výroba. Vďaka nej boli mäsové výrobky z Tatrana z nutričného hľadiska veľmi hodnotné.

„Mäso sa konzervovalo fermentáciou, ktorá predĺžila jeho životnosť a v podstate sa zakonzervovalo. Pridávali sa do neho bakteriálne kultúry a potom zrelo v špeciálnych komorách. Údili sme ho studeným dymom, robili sa tak hlavne drahšie salámy, napríklad známy Nitran,“ stručne opísal technologický postup bývalý zamestnanec.

Medzi ľuďmi sa povrávalo, že mäso z ružomberského mäsokombinátu bolo cítiť nepríjemným zápachom z blízkej celulózky. Bývalý elektrikár z Tatranu reči o zápachu mäsa vyvrátil. Výrobky mali vraj dobré meno a bol o ne veľký záujem.

„Týždenne sme vyvážali kamión, teda približne dvadsaťdva ton takzvanej baníckej salámy do Ostravy. Robila sa z čistej svaloviny. Zásobovali sme celú Oravu aj Kysuce,“ doplnil dlhoročný pracovník.

Liptovskí družstevníci chceli ešte začiatkom deväťdesiatych rokov vytvoriť z mäsokombinátu spoločný podnik, no pre rôzne administratívne prekážky sa im to nepodarilo.

Pohľad na priestory areálu ho šokoval

Tesne po krachu sa bývalý zamestnanec z elektrikárskej dielne dostal do podniku ešte posledný raz.

„Zavolali ma, pretože majitelia mäsokombinátu zo Svitu chceli kúpiť časť zvyšnej technológie. Keď som videl zdevastované priestory, veľmi sa ma to dotklo, interiér bol vykradnutý, vybúrané steny a vytrhané káble. Nasťahovali sa tam aj bezdomovci a tí skazu zavŕšili,“ zaspomínal dlhoročný pracovník a dodal, že už vtedy ružomberský mäsokombinát, vyzeral horšie ako ruina Likavského hradu.

Vtedajšiu situáciu opisuje aj správa, ktorá vyšla 3. marca 1999 v denníku SME. Od polovice februára v roku 1999 si 250 pracovníkov Mäsokombinátu Ružomberok Tatran museli čerpať dovolenky a náhradné voľno. Do prevádzky závodu sa na príkaz nových majiteľov z brnianskej firmy Bel nedostali.

Na protestnom zhromaždení sa potom zišlo asi dvesto zamestnancov, v písomnom vyhlásení, ktoré podpísali, predaj mäsokombinátu odsúdili. Podľa pracovníkov totiž noví majitelia počas ich núteného pobytu doma odviezli časť zariadenia mäsokombinátu.

Do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní dali pôsobenie bývalých majiteľov v súvislosti so škodami, ktoré spôsobili v mäsokombináte za šesť rokov. Malo ísť o takmer 126 miliónov slovenských korún. Pracovníci žiadali aj vyplatenie miezd za január do 15. marca 1999. Zamestnanecké mzdy v tejto veľkovýrobe boli od roku 1997 veľmi nízke, približne päťtisíc slovenských korún.

Bývalí majitelia vraj rozkrádali mäso

Vtedy sa podľa pracovníkov začalo rozkrádať mäso bývalými majiteľmi, ôsmimi ľuďmi, ktorí vytvorili v roku 1992 Tatran. Nový majiteľ, firma Bel, pozval na rokovanie aj zástupcov zamestnancov. Ostatných pracovníkov do mäsokombinátu však nevpustili, upokojiť situáciu musela aj polícia.

Výsledkom rokovania bol prísľub nových majiteľov, že sa pokúsia vyriešiť otázku výplat a to, že pri prepúšťaní budú dodržiavať právny postup. Zároveň sa zaviazali, že voči pracovníkom mäsokombinátu nebudú robiť žiadne represívne opatrenia.

Od 8. februára 1999, keď v prevádzke skončil pôvodný manažment, sa pracovníci do závodu nedostali. Zostali len administratívne pracovníčky a niekoľko mužov, ktorí udržiavajú v prevádzke mraziarenský systém a parovod, aby nevznikla ekologická havária.

Miloš Pavlú, jeden z nových majiteľov vtedy povedal, že firma Bel sa cíti podvedená, a preto podali trestné oznámenie na pôvodných majiteľov mäsokombinátu pre úmyselné zamlčiavanie zmlúv a niektorých záväzkov.

„Elektrárne sa nám vyhrážajú, že nás odpoja, pretože máme voči nim 800-tisícový dlh, o ktorom sme pri rokovaniach s pôvodnými majiteľmi vôbec nevedeli,“ povedal vtedy M. Pavlú.

Napriek tomu predpokladal rozbeh výroby do dvoch týždňov, pravdepodobne však s menším počtom ľudí. Výroba sa však už nerozbehla, areál ostal opustený, menil majiteľov a za viac ako desať rokom sa z neho stala totálna ruina. Príbeh mäsiarskej výroby v Liptove sa tak úplne uzavrel.

Zdevastované budovy likvidujú

Objekt sa nachádzal v katastri obce Lisková. V roku 2013 miestny stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení stavby prevádzkovej budovy bývalého mäsokombinátu. Požiadali oň majitelia objektu z Oravy.

Samospráva vtedy takéto aktivity uvítala, pretože z prístupovej cesty od hlavného ťahu konečne zmizli zdevastované budovy priemyselného objektu. Starosta Liskovej Jozef Murina vtedy povedal, že budú veľmi radi, keď vlastníci atraktívny pozemok v priemyselnej zóne zmysluplne využijú. Jeho slová sa zakrátko naplnili, v súčasnosti na miesta bývalého mäsokombinátu Tatran pôsobí firma na výrobu stavebného materiálu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 107
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 880
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 668
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 337
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 367
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 851
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 770
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 428
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 576
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 556
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč má pozitívny test

Primátor o tom informoval cez sociálnu sieť.

Liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Zomrel spišský diecézny biskup Štefan Sečka

V stredu ráno zomrel v levočskej nemocnici spišský diecézny biskup Štefan Sečka. Pôsobil aj v Liptovských Revúcach.

Spišský biskup sečka zdraví veriacich po skončení omše.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?