LISKOVÁ. Chátrajúci objekt privítal každého, kto prichádzal do Ružomberka osemnástkou z východu. Potravinársky areál nahlodával zub času asi desať rokov. Dnes je už situácia iná, jedna etapa sa síce uzavrela, ale areál nabral druhý dych a opäť tam pracujú ľudia. Teraz už nie v potravinárstve, ale stavebníctve.
História mäsospracujúceho podniku ale je zaujímavá a jeho koniec typický pre obdobie deväťdesiatych rokov. Jeden z bývalých zamestnancov pracujúci ako údržbár povedal, že v podniku ešte v období socializmu pracovalo približne päťsto ľudí.
V dobe najväčšej slávy tam denne porážali okolo šesťsto až sedemsto svíň a podnik patril medzi najväčšie mäsokombináty na Slovenku, väčší bol už len v bratislavskej Rači. Neskôr postavili veľký podnik na spracovanie mäsa aj v Humennom a Rimavskej Sobote. Okrem bravčového spracovávali v Tatrane aj hovädzie mäso. Brali ho z okolitých družstiev a neskôr, keď aj tie začali upadať, vozili ošípané aj zo zahraničia.
„V mäsokombináte som pracoval devätnásť a pol roka, robil som tam na údržbe ako elektrikár, v podstate som tam nastúpil ešte pred spustením do prevádzky. Pamätám si ešte dokončovacie práce, natierali sme, zametali a robili poriadok,“ dodal dlhoročný pracovník.
Zamestnanci tušili úplný koniec
Podnik stavali väzni a celý areál strážili dôchodcovia s flintami, vraj aby odsúdení nepoutekali. Do prevádzky ho spustili v septembri 1979 a investícia vtedy predstavovala približne 160 miliónov československých korún.
„V Tatrane som zostal až do jeho definitívneho zániku v roku 1999. Na jednej z posledných schôdzí nám noví majitelia z Brna oznámili, že mäsokombinát bude pokračovať, len budú musieť časť zamestnancov prepustiť. No keď sme museli odovzdať kľúče na vrátnici, tušili sme, že je to úplný koniec,“ zaspomínal.
V ružomberskom Tatrane sa zameriavali na kompletné spracovanie mäsa, robili aj trvanlivé mäsové výrobky. Ešte niekoľko rokov pred krachom doviezli majitelia z Nemecka novú technológiu, takzvané TNV, bola to trvanlivá, tepelne neopracovaná mäsová výroba. Vďaka nej boli mäsové výrobky z Tatrana z nutričného hľadiska veľmi hodnotné.
„Mäso sa konzervovalo fermentáciou, ktorá predĺžila jeho životnosť a v podstate sa zakonzervovalo. Pridávali sa do neho bakteriálne kultúry a potom zrelo v špeciálnych komorách. Údili sme ho studeným dymom, robili sa tak hlavne drahšie salámy, napríklad známy Nitran,“ stručne opísal technologický postup bývalý zamestnanec.
Medzi ľuďmi sa povrávalo, že mäso z ružomberského mäsokombinátu bolo cítiť nepríjemným zápachom z blízkej celulózky. Bývalý elektrikár z Tatranu reči o zápachu mäsa vyvrátil. Výrobky mali vraj dobré meno a bol o ne veľký záujem.
„Týždenne sme vyvážali kamión, teda približne dvadsaťdva ton takzvanej baníckej salámy do Ostravy. Robila sa z čistej svaloviny. Zásobovali sme celú Oravu aj Kysuce,“ doplnil dlhoročný pracovník.
Liptovskí družstevníci chceli ešte začiatkom deväťdesiatych rokov vytvoriť z mäsokombinátu spoločný podnik, no pre rôzne administratívne prekážky sa im to nepodarilo.
Pohľad na priestory areálu ho šokoval
Tesne po krachu sa bývalý zamestnanec z elektrikárskej dielne dostal do podniku ešte posledný raz.
„Zavolali ma, pretože majitelia mäsokombinátu zo Svitu chceli kúpiť časť zvyšnej technológie. Keď som videl zdevastované priestory, veľmi sa ma to dotklo, interiér bol vykradnutý, vybúrané steny a vytrhané káble. Nasťahovali sa tam aj bezdomovci a tí skazu zavŕšili,“ zaspomínal dlhoročný pracovník a dodal, že už vtedy ružomberský mäsokombinát, vyzeral horšie ako ruina Likavského hradu.
Vtedajšiu situáciu opisuje aj správa, ktorá vyšla 3. marca 1999 v denníku SME. Od polovice februára v roku 1999 si 250 pracovníkov Mäsokombinátu Ružomberok Tatran museli čerpať dovolenky a náhradné voľno. Do prevádzky závodu sa na príkaz nových majiteľov z brnianskej firmy Bel nedostali.
Na protestnom zhromaždení sa potom zišlo asi dvesto zamestnancov, v písomnom vyhlásení, ktoré podpísali, predaj mäsokombinátu odsúdili. Podľa pracovníkov totiž noví majitelia počas ich núteného pobytu doma odviezli časť zariadenia mäsokombinátu.
Do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní dali pôsobenie bývalých majiteľov v súvislosti so škodami, ktoré spôsobili v mäsokombináte za šesť rokov. Malo ísť o takmer 126 miliónov slovenských korún. Pracovníci žiadali aj vyplatenie miezd za január do 15. marca 1999. Zamestnanecké mzdy v tejto veľkovýrobe boli od roku 1997 veľmi nízke, približne päťtisíc slovenských korún.
Bývalí majitelia vraj rozkrádali mäso
Vtedy sa podľa pracovníkov začalo rozkrádať mäso bývalými majiteľmi, ôsmimi ľuďmi, ktorí vytvorili v roku 1992 Tatran. Nový majiteľ, firma Bel, pozval na rokovanie aj zástupcov zamestnancov. Ostatných pracovníkov do mäsokombinátu však nevpustili, upokojiť situáciu musela aj polícia.
Výsledkom rokovania bol prísľub nových majiteľov, že sa pokúsia vyriešiť otázku výplat a to, že pri prepúšťaní budú dodržiavať právny postup. Zároveň sa zaviazali, že voči pracovníkom mäsokombinátu nebudú robiť žiadne represívne opatrenia.
Od 8. februára 1999, keď v prevádzke skončil pôvodný manažment, sa pracovníci do závodu nedostali. Zostali len administratívne pracovníčky a niekoľko mužov, ktorí udržiavajú v prevádzke mraziarenský systém a parovod, aby nevznikla ekologická havária.
Miloš Pavlú, jeden z nových majiteľov vtedy povedal, že firma Bel sa cíti podvedená, a preto podali trestné oznámenie na pôvodných majiteľov mäsokombinátu pre úmyselné zamlčiavanie zmlúv a niektorých záväzkov.
„Elektrárne sa nám vyhrážajú, že nás odpoja, pretože máme voči nim 800-tisícový dlh, o ktorom sme pri rokovaniach s pôvodnými majiteľmi vôbec nevedeli,“ povedal vtedy M. Pavlú.
Napriek tomu predpokladal rozbeh výroby do dvoch týždňov, pravdepodobne však s menším počtom ľudí. Výroba sa však už nerozbehla, areál ostal opustený, menil majiteľov a za viac ako desať rokom sa z neho stala totálna ruina. Príbeh mäsiarskej výroby v Liptove sa tak úplne uzavrel.
Zdevastované budovy likvidujú
Objekt sa nachádzal v katastri obce Lisková. V roku 2013 miestny stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení stavby prevádzkovej budovy bývalého mäsokombinátu. Požiadali oň majitelia objektu z Oravy.
Samospráva vtedy takéto aktivity uvítala, pretože z prístupovej cesty od hlavného ťahu konečne zmizli zdevastované budovy priemyselného objektu. Starosta Liskovej Jozef Murina vtedy povedal, že budú veľmi radi, keď vlastníci atraktívny pozemok v priemyselnej zóne zmysluplne využijú. Jeho slová sa zakrátko naplnili, v súčasnosti na miesta bývalého mäsokombinátu Tatran pôsobí firma na výrobu stavebného materiálu.
