Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto

Malinô Brdo bolo vďaka lanovke pýchou republiky

Najväčšou pýchou strediska pod Maliným Brdom bola moderná kabínková lanovka. Technológiou a prepravnou kapacitou nemala v republike konkurenciu. Prvý raz ju spustili pred päťdesiatimi rokmi.

Lanovka v začiatkoch.(Zdroj: FRANTIŠEK ŠLACHTA)

Rozvoj strediska pri Ružomberku súvisí s výstavbou chaty Malina v druhej polovici 20. storočia. Už vtedy veľa nadšencov zimných športov z mesta a okolia využívalo severné lúky Maliného Brda na lyžovanie.

Na Malinom Brde bol už v roku 1956 postavený lyžiarsky vlek podľa návrhu továrnika a vynálezcu Jozefa Lichardusa.
V zime 1961 dali do prevádzky ďalší vlek typu transporta. Postavili prvé vleky a oblasť sa ihneď stala známou v širokom okolí. Areál zaradil medzi najlepšie vybavené svahy vhodné na organizovanie pretekov v zjazdových disciplínach.

Medzníkom v rozvoji zjazdového lyžovania bola výstavba kabínkovej lanovky z Hrabova na Malinô Brdo. 21. júla 1964 vydal Mestský národný výbor v Ružomberku stavebné povolenie s dodávateľom technológie Transportou Chrudim. Celkové projektované náklady boli odhadované na 11,4 milióna korún československých (Kčs) napokon stála výstavba lanovky 15-miliónov. Dobu realizácie stanovili na dva roky, čo sa napokon aj splnilo.

V skupine projektantov stavebný inžinier Šlachta

V druhej polovici roku 1966 sa už intenzívne začalo pracovať na výstavbe kabínkovej lanovky a na projektových prácach začala pracovať skupina okolo Františka Šlachtu, ktorý bol v tom čase zamestnancom Severoslovenských celulózok a papierní. Neskôr svoju lásku k prírode pretavil do fotografického umenia a v súčasnosti jeho fotografie hlavne z pohoria Veľkej Fatry patria medzi skvosty záberov z prírody.

Neskôr pracoval aj ako člen Horskej služby na Slovensku. Určite ako ďalších členov projektového tímu je potrebné spomenúť mená ako Ing. Stanislav Surový, Ing. Okál, Ing. Vrzgula, Ing.Vorlíček, Ing. Lovás a Ing. Hatala.

Okrem údolnej, vrcholovej stanice lanovky a jej trasy bol súčasťou projektu aj terajší hotel Hrabovo.
Rovnako v tomto roku sa začalo pracovať aj na zjazdovke do Hrabova, ktorá bola skolaudovaná 29. decembra 1966.

Pre stredisko znamenala lanovka veľký impulz

Do prevádzky uviedli modernú kabínkovú lanovku 29. augusta 1967 a ľudí vozila do roku 2001.
Znamenala obrovský impulz pre rozvoj celého strediska. Lanovka bola prvá svojho druhu v celkom Československu, vynikala technológiou aj prepravnou kapacitou.
Pôvodná lanovka z Hrabova na Malinô Brdo mala kabínky pre štyri osoby. Za hodinu dokázala prepraviť 300 osôb. Jej vodorovná vzdialenosť bola približne 1700 metrov.
Dnes je dĺžka približne rovnaká a nová lanovka má päťnásobnú prepravnú kapacitu.

Zaujímavosťou je, že súbežne s lanovkou stavali vodnú nádrž v Hrabove, ktorá slúžila pre potreby zásobovania úžitkovou vodou bavlnárskych závodov.

Obrovský záujemverejnosti

O slávnosti prvého spustenia lanovky písal aj vtedajší podnikový časopis Textilák.
„Lanovku spustili po prestrihnutí stužky o 10:37 hodine. V tom okamihu bol uvedený do pohybu strojový mechanizmus. Zeleným svetlom v nástupnej stanici bolo dané znamenie, že trať je voľná a môže sa nastupovať. Prekonaním výškového rozdielu 409 metrov za 10 minút vošla kabínka do hornej stanice a prekonala tak vzdialenosť 1 710 metrov. Jedinečný pohľad bol na slnkom ožiarené laminátové kabínky, ktoré v počte 35 po 4 osoby prepravili za hodinu 300 osôb.“

Ceny cestovného

Cesta hore dospelí - 8 Kčs

deti od 5-10 rokov - 4 Kčs

Cesta dolu dospelí - 6 Kčs

deti - 4 Kčs

Cesta spiatočná dospelí - 12 Kčs

deti- 7 Kčs


Kabínková lanovka premáva každú hodinu po dobu 10 minút denne od 9. hodiny ráno do 18. podvečer. Obojsmerný lístok stál dospelého 12 korún československých, deti sa odviezli za 7 korún. Za prvých štrnásť mesiacov fungovania prepravila lanovka neuveriteľných 65-tisíc návštevníkov.

Malo byť oblasťou celoštátneho významu

Už v najbližšej zimnej sezóne vozila lyžiarov k údolnej stanici pravidelná autobusová linka. V ďalšom roku postavili reštauráciu a hotel Hrabovo. Počítalo sa s reštauráciou pri vrcholovej stanici.

V roku 1970 bol v pláne sedačkový výťah od vrchnej stanice až na vrch Malina s napojením na Veľkú muldu, pre lepšie využitie snehových pomerov na severnej strane. Už vtedy sa oficiálne hovorilo o potrebe prepojenia so Smrekovicou.
Územie Maliného Brda malo byť rekreačnou oblasťou celoštátneho významu na ploche 50 hektárov. Prvou etapou bolo práve vybudovanie kabínkovej lanovky z Hrabova k hotelu Malina.

Druhou etapou bolo postavenie hotela Hrabovo nad vodnou nádržou. V pláne bolo aj niekoľko hotelov, vďaka nim sa mohlo v oblasti ubytovať až 1350 ľudí naraz. Medzi Halinami, Sidorovom a prievalom na Vlkolínec chceli postaviť prírodné jazero, basketbalové a volejbalové ihriská.

Pod hotelom Malina bol skutočne bazén. Podľa spomienok pamätníkov mal dĺžku do 20 metrov a osviežujúcu vodu. Mal nezvyčajný prívlastok, na Malinom bol najvyššie položený bazén v republike.

Stredisko bolo jeho celoživotnou srdcovkou

Keď Štefan Bradiak prišiel v roku 1956 z Korytnice na Malinô Brdo, našiel tam iba lúky a senníky.

So strediskom žila celá rodina vrátane dcéry Evy Biarincovej, ktorá spomínala na otcovu prácu a podelila sa aj so svojimi spomienkami na počiatky vzniku vychyteného strediska.
Kone, tatrovka a vlek

Pre ružomberských turistov začal pracovať v období výstavby vôbec prvých vlekov. Na Malinô chodili ľudia pešo alebo na vozoch. Dokonca, keď sa tam natáčal film Biele oblaky s Ivanom Mistríkom, štáb sa vozil na konských vozoch.

Až neskôr vyvážali ľudí nákladiakom. Mesto na to využívalo Tatru 805. Pán Bradiak obsluhoval prvý malý vlek Turdus, pomáhala mu manželka aj deti, ktoré za ním šliapali pekne po vlastných. Prvý vlek sa nachádzal na mieste, kde je teraz štvorsedačka. „Otec pri ňom aj býval, mal taký plechový domček, volali sme to kajuta. Býval tam dlho, aj v čase, keď fungovali nižšie dolné vleky.“

Vozili sa na platni

„Neskôr, keď sa na Malinom postavila drevená chata, mama tam varila pre návštevníkov,“ zaspomínala dcéra. Potom sa postavil hotel a na rad prišla kabínková lanovka. „Viem, že doma hovorili, že taká je niekde vo Francúzsku.“

Eva si spomína na pomocnú lanovku, ktorou prepravovali na hornú stanicu materiál. „Bola to pozbíjaná platňa z dosiek, vyťahovali na nej materiál. Samozrejme, na tej otvorenej plošine sme sa aj vozili, už vtedy to bol riadny adrenalín.“

Pracoval do sedemdesiatky

„Otec tiež pomáhal pri jej stavbe ako robotník, majster, dozorca. Hlavnou náplňou jeho práce bola obsluha vlekov. Dokonca mu tam chodil pomáhať aj môj brat. Každú sobotu alebo nedeľu chodili za otcom hore, nosili mu čisté oblečenie. V nedeľu pomáhali pri vlekoch. Večere čakali, kým urobí zúčtovanie. Neraz som nočnou hodinou šla cez les sama dole.

Bola to náročná práca, niekedy robili aj nocami. Otec bol vždy maximalista a v práci veľký dráč. Keď sa malo niečo zapojiť, museli sme sa zapojiť všetci, či sme tam pracovali alebo nie. Malino bola naozaj jeho srdcovka,“ povedala dcéra Eva. Pán Štefan pracoval v stredisku do roku 1980, keď mal 70 rokov a od milovaného Malina ho odlúčili zdravotné problémy.


  1. Tomáša zatkli pre drogy 2 501
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Zmeny v autobusoch 319
  5. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 155
  6. Marek Uram zahviezdil aj v Rázusovie dome 96
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 82
  8. Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste 54
  9. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 53
  10. Projekt novej mestskej plavárne sa zasekol 36

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Zmeny v autobusoch

Mala by sa zlepšiť nadväznosť na vlaky, uľahčí ľuďom dochádzanie za prácou, do školy a k lekárom.

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Blízke regióny

Konečne! Kníhkaviareň aj v Martine

V rodnom Martine už ponúka svoje služby najnovší Martinus aj s kníhkaviarňou.

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Tragická nehoda v Štiavniku. Žena nemala reflexné prvky

Polícia opakovane upozorňuje chodcov na potrebu používania reflexných prvkov.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Všetky správy

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

Fico priznal, že kandidovať na prezidenta bola chyba. Kollára nazval pedofilom

Premiér tvrdí, že Smer má potenciál vyhrať ďalšie parlamentné voľby.

Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.