Rozvoj strediska pri Ružomberku súvisí s výstavbou chaty Malina v druhej polovici 20. storočia. Už vtedy veľa nadšencov zimných športov z mesta a okolia využívalo severné lúky Maliného Brda na lyžovanie.
Na Malinom Brde bol už v roku 1956 postavený lyžiarsky vlek podľa návrhu továrnika a vynálezcu Jozefa Lichardusa.
V zime 1961 dali do prevádzky ďalší vlek typu transporta. Postavili prvé vleky a oblasť sa ihneď stala známou v širokom okolí. Areál zaradil medzi najlepšie vybavené svahy vhodné na organizovanie pretekov v zjazdových disciplínach.
Medzníkom v rozvoji zjazdového lyžovania bola výstavba kabínkovej lanovky z Hrabova na Malinô Brdo. 21. júla 1964 vydal Mestský národný výbor v Ružomberku stavebné povolenie s dodávateľom technológie Transportou Chrudim. Celkové projektované náklady boli odhadované na 11,4 milióna korún československých (Kčs) napokon stála výstavba lanovky 15-miliónov. Dobu realizácie stanovili na dva roky, čo sa napokon aj splnilo.
V skupine projektantov stavebný inžinier Šlachta
V druhej polovici roku 1966 sa už intenzívne začalo pracovať na výstavbe kabínkovej lanovky a na projektových prácach začala pracovať skupina okolo Františka Šlachtu, ktorý bol v tom čase zamestnancom Severoslovenských celulózok a papierní. Neskôr svoju lásku k prírode pretavil do fotografického umenia a v súčasnosti jeho fotografie hlavne z pohoria Veľkej Fatry patria medzi skvosty záberov z prírody.
Neskôr pracoval aj ako člen Horskej služby na Slovensku. Určite ako ďalších členov projektového tímu je potrebné spomenúť mená ako Ing. Stanislav Surový, Ing. Okál, Ing. Vrzgula, Ing.Vorlíček, Ing. Lovás a Ing. Hatala.
Okrem údolnej, vrcholovej stanice lanovky a jej trasy bol súčasťou projektu aj terajší hotel Hrabovo.
Rovnako v tomto roku sa začalo pracovať aj na zjazdovke do Hrabova, ktorá bola skolaudovaná 29. decembra 1966.
Pre stredisko znamenala lanovka veľký impulz
Málokto veril, že do doliny budú chodiť státisíce návštevníkov Čítajte Do prevádzky uviedli modernú kabínkovú lanovku 29. augusta 1967 a ľudí vozila
do roku 2001.
Znamenala obrovský impulz pre rozvoj celého strediska. Lanovka bola prvá svojho druhu v celkom Československu, vynikala technológiou aj prepravnou kapacitou.
Pôvodná lanovka z Hrabova na Malinô Brdo mala kabínky pre štyri osoby. Za hodinu dokázala prepraviť 300 osôb. Jej vodorovná vzdialenosť bola približne 1700 metrov.
Dnes je dĺžka približne rovnaká a nová lanovka má päťnásobnú prepravnú kapacitu.
Zaujímavosťou je, že súbežne s lanovkou stavali vodnú nádrž v Hrabove, ktorá slúžila pre potreby zásobovania úžitkovou vodou bavlnárskych závodov.
