LIPTOVSKÝ TRNOVEC. Poslať zlodeja alebo podvodníka do väzenia nie vždy zaručilo, že sa polepší. V stredoveku preto za drobné previnenia vymysleli nový spôsob trestu. Netrpelo pri ňom telo, ale verejná potupa ublížila povesti. Previnilca nakrátko uviazali k drevenému alebo kamennému pranieru, alebo ho zatvorili do klietky hanby.
Na Slovensku sa zachovalo 21 pranierov, z toho tri na území Žilinského kraja. Stále stoja v Oravskom Podzámku, Sučanoch a Liptovskom Trnovci.
Kamenný pranier, ktorý sa nachádza pred budovou tamojšieho obecného úradu, je pre svoju vzácnosť v zozname národných kultúrnych pamiatok. Jeho unikátnosť si uvedomujú aj Trnovčania. V minulosti chceli pranier premiestniť do areálu pribylinského skanzena, domáci s tým ale nesúhlasili, a tak v skanzene stojí od roku 2003 jeho kópia.
Nadávky a pľuvance od dedinčanov
Kamenný stĺp stojí v Trnovci od 17. storočia. Obec bola vtedy mestečkom s rôznymi právami, jej richtár bol zároveň aj sudcom a mohol súdiť menšie prehrešky. Boli to najmä drobné krádeže a podvody, v niektorých prípadoch dokonca aj cudzoložstvo. Vinníkov, ktorých prichytili, potom na hanbu pripútali ku kamenného stĺpu na verejné miesto tak, aby boli všetkým na očiach.
Dedinčania ich okrikovali, nadávali im, beztrestne na nich pľuli, hádzali kamienky, vraj ich neraz poliali aj pomyjami.
O inom pranieri nemajú dôkazy
Historik Peter Vítek potvrdil výnimočnosť trnoveckého praniera. V Liptove bolo viacero mestečiek, ale s pranierom sa môže pochváliť jedine Liptovský Trnovec.
„Je pravdepodobné, že praniere boli aj inde na Liptove, nedochoval sa o tom ale žiaden záznam,“ vysvetlil historik.
Na pranieri v Liptovskom Trnovci sa nepalicovalo. Previnilci tam neboli dlho, nanajvýš dva dni. „Jeho účelom nebolo fyzicky potrestať, trest nesmel hraničiť s ublížením. Previnilec sa mal hanbiť, pranier mal ublížiť jeho cti,“ opísal Vítek.
Trestali, kým bolo poddanstvo
Kamenný pranier, alebo stĺp hanby s kruhovým pôdorysom pochádza zo 17. storočia. Využíval sa ešte v druhej polovici 19. storočia.
Keď došlo k zrušeniu poddanstva, nastúpila nová forma práva. I keď to nevylučuje, že richtári mohli ešte z času na čas stĺp hanby využiť, pretože chvíľu trvalo, kým sa nové zákony dostali aj na vidiek.
