LIPTOVSKÝ JÁN. Posledný umelecký dokument Na dne sú stopy, venovaný životu ľudí, ktorí žili v zátopovej oblasti a prišli o svoje domovy vo vodách priehradného jazera Liptovský Mara nestihol dokončiť.
K jeho najznámejším filmom patrí Rivers of Babylon.
Ako študent získal medzinárodnú cenu
Andrej Hric v ňom stvárnil hlavnú postavu: „Bol to režisér, ktorý vyžaroval pokoru, pokoj. Na pľaci pri nakrúcaní nechával hercovi dostatočný tvorivý priestor.“
Pôsobil aj ako pedagóg v Ateliéri dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorému bol v rokoch 2000 až 2013 vedúcim. umrel v nemocnici po ťažkej chorobe.
Balco sa narodil v Liptovskom Jáne v roku 1949. V sedemdesiatych rokoch 20. stor. pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Neskôr vyštudoval odbor Dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Ešte ako študent získal hlavnú cenu a cenu FICC na medzinárodnom festivale v Oberhausene za film Tri tony šťastia. Stalo sa tak po prvý krát v histórii čo študenta zo socialistického bloku ocenili najvyššou festivalovou cenou. Porota udelila Balcovi aj Grand prix.
„Bol to pre slovenských dokumentaristov šok, zároveň povzbudenie, že u nás máme kvalitných tvorcov, ktorí vedia tvorivo pristupovať k u každodenným témam,“ vysvetľuje Martin Šulík, režisér a scenárista, ktorého rodinné korene siahajú, tak ako aj Balcove do Liptova, do Černovej.
Debutoval filmom Uhol pohľadu
Vladimír Balco roku 1968 po absolvovaní Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku odišiel do Bratislavy. Do roku 1977 získal prvé profesionálne skúsenosti z kinematografie. Bol technikom scény, asistentom kamery apod. V roku 1982 ukončil štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení odbor dokumentárneho filmu. Patril k nemnohým odborným garantom - profesorom umeleckých škôl z Liptova. Okrem Balca sú v týchto funkciách aj Peter Čanecký i Jaroslav Uhel.
Filmový debut Uhol pohľadu natočil Balco v roku 1984, v tom istom roku debutoval režisér Dušan Rapoš. Druhý celovečerný film Pasodoble pre troch nakrútil o dva roky neskôr. K ďalším jeho filmov patria Postoj, Let asfaltového holuba, Dážď padá na naše duše.
