LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. OD TATIER K DUNAJU je 345 km dlhý štafetový beh družstiev. 6- alebo 9- až 12-členné tímy vyštartujú z Jasnej v Nízkych Tatrách v sobotu dopoludnia, bežia non-stop dňom aj nocou a v nedeľu poobede dobehnú do cieľa na nábreží Dunaja v Bratislave.
„Boli sme jediný ženský tím. Odbehli sme si to v zložení šiestich žien ULTRA. Bežali sme dňom, nocou, slnkom i dažďom. Mňa k tomuto behu motivoval pocit voľnosti, prekonanie svojich limitov a uvoľnenie sa od práce. Bola to výzva pre všetky dievčatá. Myslím, že každá z nás mala v hlave myšlienku a pocit zodpovednosti voči samej sebe, či ten beh odbehne,“ rozhovorila sa Slávka Mlynčeková,“ kapitánka ženského tímu.
Aj začiatočník má v sebe silnú kondíciu
Podľa slov kapitánky nie sú pri ultra behu rozhodujúce nohy, ale hlava. Aj začiatočník má v sebe prekvapivo silnú kondíciu a zvládne oveľa viac, než o sebe tuší. „Stačí, aby chvíľu trénoval, postupne zvýšil vzdialenosť na tridsať, štyridsať kilometrov. Zrazu zistí, že nemá problém ani so stovkou.
Pokým ho nezradí myseľ, dobehne takmer hocikde. Tento beh bol o to náročnejší, že sme mali strašne málo spánku. Vlastne sme nespali vôbec. Každá z nás odbehla šesť úsekov po 10 až 11 km. Najhoršie úseky boli v noci. Zúrila búrka a neskutočne lialo. Keď sme hľadali miesto, kam skloniť hlavu a na chvíľu vystrieť nohy, boli sme vďačné za malé miesto pod mostom alebo v autobusovej zastávke,“ opísala bežecký očistec S. Mlynčeková.
Pri behu menia na partiu úžasných žien
„Vždy sme chodili v zložení 12 žien, no tento rok sme si dali výzvu zdolať beh v polovičnom zložení. Som hrdá na svoje dievčatá, siahli na dno svojich síl a nedali na sebe znať, že ich niečo bolí. Na každý svoj úsek nastupovali s úsmevom, akoby bežali svoj prvý úsek. Týmto chcem poďakovať a som hrdá, že mám vo svojom tíme jedinečné ženy. Keď začíname behať, meníme sa na partiu úžasných žien žijúcich behom,“ povedala s úsmevom.
„Za podporu sa chcem poďakovať Michalovi Šiarnikovi, Ľubomírovi Bašistovi, Jozefovi Mintálovi, Vladimírovi Hoškovi a Vladimírovi Porubiakovi. Som rada, keď sa nájdu ľudia, ktorí chcú podporiť obyčajný beh. Víťazstvo je pekné, ale priateľstvo je zo všetkého naj-krajšie,“ uzavrela S. Mlynčeková.
