Odmala si hrával hokej, dokonca aj v juniorke Slovana. Prečo a kedy si zavesil korčule na klinec?
– S hokejom som začínal doma v Liptovskom Mikuláši. Po skončení deviateho ročníka som zamieril do bratislavského Slovana, kde som strávil najbližších 6 rokov (s výnimkou pol roka stráveného v projekte Orange 20). Pri spätnom pohľade toto obdobie nebolo po hokejovej stránke úplne podľa predstáv. Do života mi však dalo veľa. Od štrnástich rokov som sa musel postarať sám o seba. Naučil som sa sebe-stačnosti a som za to rád.
Nasledujúci rok som strávil doma v Liptovskom Mikuláši, kde som sa počas sezóny rozhodol ukončiť hokejovú kariéru. Dôvodov, prečo som sa rozhodol skončiť, bolo viacero. Po operácii kolena sa prestala kariéra uberať smerom, akým by som si predstavoval. Finančná situácia v slovenských kluboch tiež nie je ružová a meškajúce výplaty vám určite nepridajú na pohode pri dosahovaním optimálnych športových výkonov. Ten najdôležitejší dôvod bol, že ma hokej prestal napĺňať a baviť. Robiť niečo na 90 percent nemá význam. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Hokej som mal a stále mám rád, no určite to neľutujem. Naopak, posunul som sa v živote ďalej a budujem si kariéru. V tom lepšom prípade ju nebudem musieť ukončiť v štyridsiatke ako v hokeji a začínať znova od nuly.
Vlhová trénuje aj s hokejistami. Tí len pozerajú, čo dokáže, tvrdí jej kondičný tréner Čítajte Kondičným trénerom si chcel byť už dlhšie, resp. mal si to v hlave dlhšie?
– O tom, že sa stanem kondičným trénerom, som začal uvažovať pred svojou poslednou sezónou, keď to s hokejom nevyzeralo podľa predstáv. Absolvoval som najzákladnejšie školenia ešte počas sezóny, aby som mohol začať ihneď pracovať po zavesení korčúľ na klinec. Za veľa vďačím aj svojmu kondičnému trénerovi Broňovi Žitnému. Trénoval som uňho počas pôsobenia v Slovane. Mal som možnosť vidieť, ako sa trénuje vo svete, kedže predtým pôsobil v Amerike a Kanade. On hlavne trénovaním a celkovo športom samotným žil 24 hodín non-stop. V tomto je pre mňa obrovským vzorom.
