Vzniku vyšších územných celkov (VÚC) predchádzalo nové územnosprávne členenie Slovenska. Bolo to ešte počas tretej vlády Vladimíra Mečiara v roku 1997, vznikli nové krajské mestá i nové okresy.
Delenie Slovenska bolo dosť necitlivé, kritizované médiami, opozíciou i zástupcami samospráv.
Nové členenie totiž rozdelilo niektoré prirodzené regióny. Napríklad Zemplín a Spiš na východnom Slovensku. Vypuklé je to najmä pri Spišskom hrade, ktorý je v jednom kraji, kým podhradie v druhom.
Územnosprávne členenie so vznikom samotných regionálnych samospráv priamo nesúvisí. Malo však naň veľký dosah.
Nižňanského reforma, opozičné členenie
Architektom reformy verejnej správy a vzniku druhého stupňa samospráv bol Viktor Nižňanský, splnomocnenec prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Cieľom bola decentralizácia, teda preniesť časť kompetencií zo štátu na priamo re-gióny.
Vznik VÚC sprevádzalo viacero komplikácií. Prvou z nich bol už samotný názov. Majú to byť župy? Vyššie územné celky? Samosprávne kraje? Napokon sa do legislatívy dostali posledné dva menované pojmy, ľudovo sa ale ujalo jasné a jednoduché pomenovanie župa.
Podľa pôvodnej koncepcie sa mal názov „župa“ dostať i do zákona, ale neprešiel (najčastejším argumentom zákonodarcov bolo, že by to znelo dehonestujúco), preto vznikol umelý a vágny termín „vyšší územný celok“.
Kým v tomto prípade išlo o úsmevné hry so slovíčkami, ďalší spor už bol vážny. S mnohými politickými dosahmi. Ako má vyzerať Slovensko? Aké má byť jeho členenie na samosprávne kraje?
Vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy pôvodne uvažoval, že by Slovensko mohlo byť rozdelené na 16 samosprávnych krajov. Následne predložil oficiálny, vládou schválený návrh na 12 žúp. Prívržencom tohto návrhu bol aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Vtedajšia opozícia navrhovala 8 krajov
Začal sa politický boj. Kritici „dvanástky“ sa obávali najmä vzniku „maďarskej“ Komárňanskej župy. Jej prívrženci, naopak, poukazovali na to, že rešpektuje historické hľadisko.
Zazneli aj odlišné návrhy. Robert Fico, ktorý v tom čase odišiel zo Strany demokratickej ľavice a založil Smer, bol prívržencom modelu 3+1. Teda návratu k deleniu na tri kraje (Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský + Bratislava).
Jednotná nebola ani vládna koalícia, spor sa tiahol niekoľko mesiacov.
Nejednota znamenala, že v roku 2001, pod časovým tlakom, schválil parlament model ôsmich VÚC, presne kopírujúcich dovtedajšie kraje. Toto členenie platí dodnes.
Ako hlasovali
Hlasovanie o vzniku samosprávnych krajov naštrbilo vzťahy v koalícii. Popri opozičných stranách HZDS a SNS boli za „osmičku“ vládne strany SDĽ a SOP. Proti boli SMK a KDH.
Najväčšia SDK bola oficiálne za 12 žúp, ale nebola jednotná. Osem krajov verejne presadzovali napríklad politici z Prešova Pavol Vrždák či Jozef Kužma ako ekonomicky výhodnejší model.
Vo finále, pri hlasovaní o zákone ako celku, zahlasoval za tento zákon (až na tri výnimky) celý poslanecký klub SDK. Takto vznikla „osmička“.
Hoci pôvodne to bol menšinový názor a „dvanástku“ podporovala vláda, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska či Únia miest a obcí Slovenska.
Vládna koalícia utrpela ďalšie straty
Za zmienku stoja niektoré perličky. Už nikdy sa nekonala žiadna úprava spomínaných umelo vytvorených hraníc.
Šancu byť krajským mestom mal Zvolen. Tento návrh neprešiel o jediný hlas (nehlasoval zaň žiaden Zvolenčan), preto je dnes len okresným sídlom v Banskobystrickom kraji.
Ešte v tom istom roku, 2. decembra 2001, sa konali historicky prvé voľby do vyšších územných celkov.
Pomohli vtedajšej opozícii, HZDS a Smeru, pravicové i ďalšie strany vládnej koalície v nich zaznamenali ťažké straty.
