DÚBRAVA. Jednou z nich je výtvarníčka Jana Kasanická, ktorá spojila práve tvorivosť s hlbokým zmyslom pre sebapoznávanie. Stretávajú sa s ňou najmä ženy. Muži však tiež pod jej vedením tvorili, napríklad lapače snov či maľovali na tričká.
Tvorivosť ako životná cesta
„U nás v rodine bola tvorivosť prirodzenou súčasťou života, len sa tomu hovorilo inak,“ otvorila mladá žena tému tvorivosti a svojho života. „Mamina nám vždy šila oblečenie, vyšívala dečky. Starká tkala krásne koberce, vytvárala vlastné vzory a pomáhala s tkaním aj iným. Druhá starká uplietla a uháčkovala aj ten najkomplikovanejší vzor, od svetrov až po záclony. Spolu so starkým hrávali ochotnícke divadlo. Prastarkí mali vlastnú rodinnú kapelu...“
Čo všetko ešte malú Janku fascinovalo? Krosná zaberajúce skoro celú kuchyňu, klbko nití, ktoré sa o niekoľko dní premenilo na sveter. „Najúžasnejšie sa mi zdalo, keď k nám prišli krstná, tety a spolu s maminou sa zavreli v manzardke. Už bol večer a my deti sme museli ísť spať. Z poschodia sa však ozýval zvuk šijacieho stroja a vedela som, že ráno budem skúšať nové oblečenie. Zo zvyškov látok som si potom mohla šiť oblečenie pre bábiky. Bol to ženský kruh mojich najbližších žien a chcela som doň patriť.“
Tvorivosť žien rodu sa podpísala aj na profesionálnom živote Janky. Neskôr išla na textilnú školu, kde sa vyučila za krajčírku a doplnila maturitu v odbore odevníctvo. „Vždy ma to však ťahalo aj k práci s ľuďmi a vysokú školu som vyštudovala v odbore Psychologická starostlivosť o človeka. Všetko teraz spájam na tvorivých kurzoch. Šitie, maľovanie na textil, ale aj vedomosti z oblasti psychológie či komunikačné zručnosti. Tvorivosť je úžasný spôsob, ako sa prejaviť, spoznať, pochopiť. Najkrajšie ale pre mňa je, keď sa o ňu môžem podeliť a inšpirovať iných. Takto môžem poďakovať za dar tvorivosti, ktorý som dostala. Keď vidím, ako sa žienkam na kurzoch darí, napredujú a tvorenie im prináša radosť, viem, že to, čo robím, má význam.“
Tvorivosť ako liečivá činnosť
Autentickosť tvorby nájdeme vo všetkých možných oblastiach života od pradávna. Stačí napríklad u nás v Liptove vybehnúť do Archeoskanzenu Havránok nad priehradným múrom Liptovskej Mary, navštíviť skanzen v Pribyline alebo popozerať sa po iných priestoroch múzeí či pamätných izieb. Dôkazov je neúrekom. Odpradávna tvorivá činnosť mužov i žien bola totiž úžasným zdrojom vnútornej sily, ktorá vyvrcholila v kráse výrobkov. Hmotných i nehmotných.
Presne na toto sme stavili v tvorivých chvíľach s Janou Kasanickou na etikoterapeutických seminároch, ktoré sú sebapoznávacie a idú po príčine príčiny nášho správania, vzťahov, problémov, radostí, žitia. Vďaka vlastnej tvorivosti tak možno prejsť zo správania, ktoré ubližuje, do spojenia, keď spojenie predstavuje dôveru, radosť, vnútornú silu, kreativitu a možnosť byť v tých najvyšších liečivých vibráciách. Ide o možnosť rozpúšťať cez tvorivosť zranenia duše. Poznali to i naši predkovia, a tak vznikali „ženské kruhy“ na páračkách, pri krosnách, spracovávaní vlny... Tiež v pesničkách si vyspievali bolesti, zranenia, uvoľnili vnútorné napätie.
Tento starodávny spôsob liečenia objavila súčasnosť, a tak sa maľujú mandaly na papier, hodváb, textil či na kamienky. Vznikajú rôzne relaxačné maľovanky pre dospelých i všetky možné spôsoby tvorby, ako prepnúť myseľ z chaosu do pokoja cez kreativitu.
„To nedám, nikdy v živote som nemaľovala na textil,“ hneď na začiatku tvorivej etikoterapeutickej chvíľky zahlásila jedna zo žien. Dala. A nádherne. Vďaka „tajným“ výtvarným a kreatívnym grifom Jany Kasanickej všetci maľovanie na textil zvládli úplne excelentne. Mnohí maľovali ako deti – s polootvorenými ústami, s jazýčkom medzi zubami, úplne zaujatí a naplno vo vlastnej tvorbe.
„To nedám, nikdy v živote som sa nehral s kameňmi,“ ohradil sa starší muž. Dal. Postavil vežu z niekoľkých maľovaných kameňov a mal obrovskú radosť z tvorenia. Postavil niekoľko podobných veží vždy z viacerých kameňov. Pri tvorbe lapačov snov sa muži vyznačovali matematickou presnosťou rozloženia nití i rôznych dekoračných drobností. Ich výrobky boli dokonalosť sama. Tá radosť z hotových výrobkov! A radosť lieči...
Maľovanie na textil na Šikovnom trhu v Liptovskom Mikuláši. (zdroj: Dagmara Sarita)Tvorivosť ako návrat k ženskosti a rodu
Tvorivosť u žien má jeden špecifický aspekt. Lieči zranenia v oblasti podbruška, teda zranenia v druhom energetickom centre. Ide najmä o zranenia cez negatívne emócie a pocity viny. Navyše, tvorivá činnosť otvára komunikačné zručnosti. Cez vlastnú kreativitu ženy komunikujú už pri tvorbe samé so sebou, cez hotové výrobky s najbližším okolím i so svetom.
Druhým úžasným aspektom tvorenia žien je ich návrat na najhlbšej podstate do ženskej tvorivosti svojich predkov. Cez tvorbu oprašujú nánosy vekov a „spomínajú“ si na šikovnosť žien svojho rodu. Často nejde o vedomé spomienky. Ide o spomienky, ktoré sú zapísané v bunkách tela a ženy jednoducho vedia. Zaujímavú poznámku k tvorivosti mala jedna zo žien po vstupe do priestoru, kde sa Jana Kasanická chystala so skupinou tvoriť: „Neviem, čo je to tu za vôňa. Či je to vôňa šijacích strojov alebo látok, ale takto voňala moja stará mama, keď šila. Keď zatvorím oči, cítim ju tu.“
Aj tvorivosť má teda svoju vôňu v návratoch ku koreňom vlastného rodu. Bunky tela totiž vedia, sú múdre a pamätajú veľa.
Výtvarníčka Jana Kasanická vysvetľuje, ako si vyrobiť vlastný lapač snov. (zdroj: Dagmara Sarita)
Autor: DarmaRa Sarita
