LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vlna učarovala liptovskomikulášskej výtvarníčke Oľge Dzúrovej pre svoju hrejivosť, poddajnosť a v neposlednom rade obrovské možnosti využitia. Plstením ju možno pretvoriť na pútavé šperky, odevy alebo rôzne módne doplnky.
Oľga to skúsila aj ďalej, z vlny dnes maľuje obrazy. Štetcom sú ihla či prsty a farbou zas chumáčiky vlny. Svoju prirodzenú mäkkosť si vlna zachováva aj v podobe obrazov, jemné sú nielen na dotyk, ale aj na pohľad. Technika plstenia je dnes pomerne obľúbenou a známou technikou, no vlna v obrazoch sa tak ľahko nevidí.
Svoje diela vystavovala Oľga Dzúrová v priestoroch Liptovského kultúrneho strediska. Spracovaná vlna v rôznych farbách sa zmenila na obrazy kvetín, zvierat či abstraktných motívov. Neboli to iba obrazy, ale návštevníci mohli vidieť vlnenú krásu napríklad na šáloch alebo na inštaláciách.
Výstavou s príhodným názvom Na vlne sa budú môcť potešiť v ďalších miestach na Slovensku.
Začínala s krvavými prstami
Ako výtvarníčka mala vždy kreatívneho ducha, zaujímal ju najmä textil. Od čipky sa dostala až k vlne a jej premenám na nielen užitočné, ale aj nápadité módne a bytové doplnky.
Prvýkrát sa s plstením stretla ešte ako mladá študentka, ktorú zaujímali textilné techniky.
„Kdesi som sa dozvedela, že estónska výtvarníčka organizuje v Bratislave kurz plstenia podľa ich tradičných postupov. Nevedela som o tejto technike nič, tušila som iba, že budeme pracovať s ovčou vlnou a urobíme z nej tradičnú estónsku ľudovú čiapku.“
Ovčia vlna bola v jej predstavách hrubá a drsná, taká, z ktorej sa robili obrovské svetre, ktoré boli ťažké a nehorázne hrýzli.
„Kurz bol náročný, uplstila som si čapicu z najhrubšej vlny, akú som kedy videla. Po celodennej práci boli moje ruky zodraté do krvi. Vtedy som ešte netušila, že vlna môže byť aj hebká a jemná.“
Vlnu dováža zo zahraničia
Záujem vo výtvarníčke ožil, keď sa po rokoch dotkla jemnej vlny.
Začala teda plstiť, skúšala vlnu z rôznych plemien ovečiek, kým nezistila, ktorá je vhodná na rôzne techniky.
Nie je vlna ako vlna, pre prácu preto používa tú z Austrálie známu ako merino.
„Vlna z našich ovečiek sa na túto prácu veľmi nehodí. Je tvrdšia, horšie sa s ňou pracuje a zle sa farbí. Merino je jemné a poddajné.“
„Zdokonaľovala som techniku, púšťala som sa do nových a nových projektov. Kombinovala som vlnu s rôznymi textilnými technikami. Hľadala som literatúru, rôzne kurzy plstenia, za ktorými som musela cestovať do zahraničia. Čím viac informácií som o vlne a plstení získala, tým viac ma táto práca pohlcovala,“ opísala.
Klasický vysávač a ocot
„Potrebovala som dotvoriť náš domov nejakými obrazmi, tak mi napadlo skúsiť to s vlnou,“ povedala. Výroba jedného jej zaberie niekoľko hodín, ale i niekoľko dní.
„Záleží od náročnosti a od toho, ako som s výsledkom spokojná.“
Údržba vlnených obrazov sa môže zdať na prvý pohľad náročná. Opak je ale pravdou, pretože ich stačí jednoducho povysávať či jemne vyprášiť.
„Sú natiahnuté na rám, takže sú pevné,“ vysvetlila výtvarníčka. Ak by sa z nich po čase vytratila farba, vráti ju klasická voda s octom.
Oľga Dzúrová pracuje v školstve, pretváranie vlny na umenie v rámoch, na šáloch, pre ozdobu ženskej krásy je pre ňu hobby, okrem toho vedie tvorivé kurzy, prevádzkuje internetový obchod s potrebami pre plstenie.
