LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Naša reprezentácia na severe Európy skočila posledná piata, s jedným víťazstvom (nad domácimi hokejistami 2:1, po predĺžení) a tak do Pjongčangu nepocestuje. Hanbu si však neurobila, skôr naopak.
Oslovili sme 38–ročného Mariána Ligdu, niekdajšieho reprezentanta v zjazdovom lyžovaní, ktorý po úraze v roku 2005 skončil na invalidnom vozíku, ale športuje ďalej. Len mimochodom, v sledge hokeji je so Zlínom trojnásobný český šampión.
Aké pocity u vás prevládajú po kvalifikácii, z ktorej postupujúcu trojicu vyskladali Česi, Japonci a Švédi?
– Trošku také zmiešané. Akoby sa jedno očko smialo a druhé plakalo. Nevybojovali sme si účasť na paralympijských hrách, no v Östersunde sme odohrali veľmi dobré zápasy. Zvlášť mám na mysli posledné dva. Zdolali sme Švédov a víťazne mohol skončiť aj náš duel s Japonskom (2:4). Škoda prvej tretiny, v ktorej nám súper odskočil na 0:3, pretože celkove sme boli lepším tímom. Napokon Švédi i Japonci sa kvalifikovali do Pjongčangu. Nemožno obísť ani fakt, že už štart na kvalifikačnom turnaji bol pre slovenský parahokej historickým medzníkom.
Prečo?
– Ešte nikdy sa nestalo, aby sa Slovensko v tomto športe uchádzalo o paralympijskú miestenku. Z majstrovstiev sveta A kategórie si ju zaistilo prvých päť mužstiev, ďalšie tri museli absolvovať kvalifikáciu. My sme si štart v Östersunde zaistili treťou priečku na lanskom svetovom šampionáte B kategórie v Japonsku. Nikto nás vo Švédsku nebral vážne, skôr považoval za outsidera turnaja. Postup, ktorý nebol nereálny, by znamenal obrovské, ale krásne prekvapenie.
Ako by ste charakterizovali našu reprezentáciu v hokeji na sánkach?
– Predovšetkým sme silní ako partia. V kolektíve nie sú nejaké extra individuality, ktoré by mimoriadne vyčnievali nad ostatnými. Ide o jednoliaty tím, dokážeme si pomôcť a vyjsť v ústrety nielen na ľade, ale i mimo neho.
Ešte otázka na záver, ako si vás podmanil hokej na sánkach?
– Stále sa venujem viacerým športom. Lyžovaniu, jazdím na hendbiku, milujem kajak, pravidelne cvičím a kde – čo ešte robím. A sledge hokej? K nemu som sa dostal cez Ružomberčana Aleša Rauša, on ma ´zaskautoval´. Chalanov bolo vtedy málo, potrebovali doplniť riedke rady. Ťahám to už tuším šiesty rok a zatiaľ na odchod nepomýšľam.
