SMREČANY, ŽIAR. Vrch Plačlivé, alebo po liptovsky Plačlivô, je jedným z najnavštevovanejších turistických výstupov v Západných Tatrách. Jeho výhodou je pomerne dobrá dostupnosť zo Žiarskej doliny.
V porovnaní so susednými končiarmi aj nenáročný výstup – a turistu ako čerešničku na torte, odmeňuje nezabudnuteľným panoramatickým výhľadom nielen na Tatry.
Pri príležitosti jubilejného výstupu
Dostupnejšia dvojička odvekého súrodeneckého tandemu Plačlivô – Ostrý Roháč dostane čoskoro praktickú pomôcku.
Turisti sa vďaka panoramatickej ružici presne dozvedia názvy vrcholov v okolí, ich nadmorskú výšku aj vzdialenosť. Plačlivô tak bude prvým vrcholom v Západných Tatrách s výhľadovou ružicou. Jej osadenie pripravuje domáci turistický klub Smrečany, Žiar.
Tamojší turistický klub je mimoriadne činorodý, veď domáci majú cieľ svojej záľuby priamo za humnami. Ich tradíciou sa stal každoročný výstup na Plačlivô, tento rok naň spoločne vyšli už tridsiatykrát. Jubilejný výstup chceli spojiť s osadením antikorovej panoramatickej ružice.
Všetky povoleniazískali
Podobná je napríklad na vrchole Veľkého Choča alebo Chopku a turisti sa už pri pomenúvaní okolitých vrcholov nemôžu pomýliť.
Pripraviť a vyrobiť ružicu nie je jednoduché, turistický klub má problémy s hľadaním firmy, ktorá by vyrobila 80 centimetrový kruh s laserom vyrezanými názvami. Na jubilejný výstup to nestihli.
„Tento rok sa nám to nepodarilo, veríme, že na budúcoročnú turistickú sezónu sa nám ružicu už podarí osadiť,“ povedala Iveta Surmová, predsedníčka Turistického klubu Smrečany Žiar.
Doplnila, že všetky potrebné povolenia už získali a teraz dúfajú, že sa im čoskoro podarí nájsť šikovných remeselníkov, ktorí zvládnu náročnú technológiu jej výroby .
Užialená matka sa od smútku premenila na hŕbu skál
Kedysi sa vravelo, že zlé Poludnice neraz mamám už krátko po pôrode podvrhnú do kolísky svoje mrzké škvŕňa a striehnu, či mu v novom domove neublížia.
Ak nie, niekedy mame bábo vrátia. Poludnice naznačujú svoju prítomnosť vánkom, vírením prachu a vedia všelijako škodiť. Najhroznejšie sú ich mrchavosti voči matkám a ich deťom – a vôbec nie iba voči nemluvniatkam.Svedčí o tom aj dojímavá tatranská legenda – opriada v časti Roháče jeden z najvyšších končiarov Západných Tatier, ktorý má výšku 2 125 metrov. Má zvláštne, ale výstižné meno – Plačlivô (uvádza sa aj Plačlivé či Plačlivý Roháč).
O bizarný názov sa z priepastnej závisti pričinila jedna mimoriadne planá poludnica.Slzy v štyroch plesáchV Západných Tatrách žila matka, ktorá sa tešila zo štyroch krásnych synov. Nevedno, čím si bájnu zlopovestnú ženu znepriatelila – isté je, že tatranská poludnica jej veľmi ublížila. Už v čase, keď mládenci rástli, vyhrážala sa ich materi, že jedného dňa bude kvôli každému z nich strašne plakať. Tak aj bolo – krutá poludnica jej postupne vzala jedného syna za druhým. Žiaľom zdrvená mater za nimi vyplakala potoky sĺz. Boli to, každý sa môže presvedčiť, dokonca celé slzavé vodopády. Lebo zaplnili podľa legendy i štyri vysokohorské plesá. Nachádzajú sa priamo pod vrchom Plačlivô a súčasníci ich poznajú ako štyri Roháčske plesá.
Povesť vraví, že po únose najmladšieho syna, keď už úbohá žena nemala sĺz, zmenila sa na hŕbu skál, ktorou je samotný legendárny kopec Plačlivô. Koluje o ňom zvláštna povera – vraj tým, že vznikol premenou z užialenej ženy, nikdy doň neudrie blesk. Vedci hovoria, že v prípade Roháčskych plies ide o vodné plochy, zrodené z ľadovcov. Napriek studenej vode však aj dnešní návštevníci Západných Tatier veria, že jazerá zaplnili horúce slzy nešťastnej matere.
Viacerí tvrdia, že keď sa pohybujú týmito lokalitami, padá na nich zvláštna tieseň – a zmocňuje sa ich nepochopiteľná depresia. Rovnaké pocity mali podistým dávni tatranskí pútnici, lebo v blízkosti Plačlivého nájdeme napríklad aj Smutné sedlo.Poludnicu odklial básnik RúfusLiptovské povesti vravia, že hlavná vinníčka hroznej horskej tragédie dodnes výsmešne hľadí na žiaľom skamenenú mater štyroch krásnych šuhajov. Kto pozná hory v tejto časti Slovenska, vie – je to pravda. Jedným z magických liptovských kopcov je aj bájny kopec Poludnica v Nízkych Tatrách, vysoký 1549 metrov. Označujú ho za symbol Liptova a znalci vedia – je odtiaľ na Slovensko utešený výhľad.
Aj na Západné Tatry. Pričinením básnika Milana Rúfusa je však zlopovestná hora odkliata. Náš bard o nej napísal báseň, v ktorej na Poludnici hovorí so Stvoriteľom. Rúfus má podľa svojho želania na milovanú Poludnicu výhľad aj z večnosti – „vidí“ ju z cintorína v Závažnej Porube, kde je pochovaný.
EVA BOMBOVÁ
