ŽILINA. Keď Juraj Blanár analyzoval počas volebnej noci príčiny neúspechu, poukázal na cesty a nedostavanú diaľničnú sieť v okolí Žiliny. Preťažené komunikácie, tragické nehody, kolóny a odsúvanie termínov výstavby diaľničnej siete. Volebné výsledky ukázali, že frustráciu z ciest si voliči vyliali na županovi z vládnej strany.
Blanár priznal, že jednou z príčin prehry môžu byť nenaplnené očakávania motoristov a stále výraznejšie problémy v doprave, na ktoré poukázali už tri protestné blokády na Kysuciach.
POTVRDENÉ: Erika Jurinová bude žilinskou župankou Čítajte "Za obdobie môjho pôsobenia na župe sa podarilo postaviť množstvo kilometrov diaľnic na území kraja. S odstupom času je to brané ako úplná samozrejmosť. Na voličov mohlo zapôsobiť to, že exponované úseky ciest nie sú dostavané. Ľudia nerozlišujú, či sú cesty krajské alebo celoslovenské," komentoval Juraj Blanár.
Sľuby premiéra Fica
Riešenie dopravnej situácie vníma ako prioritu aj budúca žilinská županka Erika Jurínová. Aj keď župa nenesie priamu zodpovednosť za diaľničnú výstavbu, uvedomuje si, že doprava bude rozhodovať o jej úspechu či neúspechu na županskej stoličke.
V čase vrcholiacej predvolebnej kampane, len štyri dni pred voľbami, prišiel do Žiliny premiér Fico. Vedel, že téma dopravy bude rozhodovať voľby v Žilinskom kraji. Stretol so zástupcami petičných výborov za urýchlenie dostavby diaľnic D3 na Kysuciach a D1 v Liptove. Na prípravu prác na dvoch najoneskorenejších úsekoch kysuckej diaľnice D3 sľúbil na budúci rok asi 19 miliónov eur.
„Pokiaľ ide o výstavbu dvoch zostávajúcich úsekov na diaľnici D3, aj po konzultácii s ministrom financií môžem potvrdiť, že budú finančné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na dokumentáciu a povoľovacie konanie. Ide o 18 až 19 miliónov eur. Potvrdzujem, že tieto peniaze sú k dispozícii,“ prisľúbil Fico.
Erika Jurinová po dnešnom prvom stretnutí s Jurajom Blanárom potvrdila, že na tento prísľub sa spolieha.
Bližšie k uvoľneniu dlhovej brzdy?
Robert Fico pred týždňom naznačil aj to, že ako jedinú šancu na prefinancovanie výstavby úsekov vidí uvoľnenie dlhovej brzdy. „Chcem požiadať opozíciu, aby prestala politikárčiť a nech podporí otvorenie dlhovej brzdy. Nemôžeme na jednej strane znižovať deficit a verejný dlh a na druhej strane zvyšovať výdavky na infraštruktúru. Jedinou možnosťou je otvoriť dlhovú brzdu a získať niekoľko miliárd tam, kde dnes nemáme finančné zdroje.“
Možno práve zvolenie Jurinovej a ďalších opozičných kandidátov do čela samosprávnych krajov prinúti opozičných poslancov upustiť zo svojho principiálneho rozhodnutia držať dlhovú brzdu zablokovanú. Erika Jurinová už na dnešnom stretnutí mala voči dlhovej brzde miernejšie vyjadrenia.
„Ak budem vidieť, že sú pripravené úseky a chýbajú peniaze presne na konkrétne úseky, tak potom sa o tom môžeme baviť, ale teraz podpisovať bianko šek, nemyslím si, že to je dobré riešenie,“ povedala.
(zdroj: SITA)Blanár, ktorý je jedným iniciátorov a najväčším propagátorom myšlienky uvoľnenia dlhovej brzdy, potvrdil, že ústavný zákon bez dohody s opozíciou nezmenia. „Bez súhlasu opozície nemôžu byť budované úseky, na ktorých sa nezhodneme. Platí, že chceme, aby vznikol osobitný výbor, v ktorom bude rovnomerne zastúpená koalícia i opozícia a ten bude posudzovať všetky projekty. Našim cieľom, je aby tento systém fungoval aj po tejto vláde,“ opäť sa zasadil za toto riešenie odchádzajúci predseda Žilinského samosprávneho kraja.
Diel zodpovednosti je aj na pleciach županov
Žilina a okolie sa stalo významným stredoeurópskym priemyselný centrom. Kým investície do priemyselných kapacít rástli, budovanie infraštruktúry za nimi zaostávalo.
V Žilinskom kraji bola téma dopravy rozhodujúcou v predvolebnej kampani. Doterajšiemu županovi vyčítali kritici meškajúce diaľnice, hoci z pozície hlavy kraja má na ne len minimálny dosah.
Niekoľko stoviek obyvateľov zablokovalo dopravu v Kysuckom Lieskovci. (zdroj: VERONIKA TKÁČOVÁ)Podľa analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka je úplne naivné očakávať, že župani v Bratislave vybavia skoršie financovanie diaľnice práve vo svojom kraji. „Už viac ako desaťročie sa o tom presviedčajú v Žilinskom i Prešovskom kraji, ktorých dlhoroční predsedovia sú vysokými funkcionármi Smeru-SD. Diaľnice na Kysuciach či v Prešove sľubovali už dávno. A hoci je vedúcou vládnou stranou už 9,5 z ostatných 11 rokov, väčšina z nich doteraz nestojí. Ani sa nestavia,“ tvrdí Kovalčik.
Napriek tomu je presvedčený, že svoj podiel zodpovednosti majú župy napríklad v územnom plánovaní. „Dobre riadený kraj pomáha pre diaľnicu či rýchlocestu nájsť a presadiť trasovanie s najlepším pomerom prínosov a nákladov. Prečo, keď dotknuté mestá a obce preferujú drahšie riešenie, najlepšie s tunelmi a župa to aj tak platiť nebude? Napríklad preto, lebo na drahé úseky sa čaká dlhšie. Často oveľa dlhšie. Keby predstavitelia regiónov nepočítali s bezodným mešcom a včas pomohli hľadať dostupnejšie riešenia, bez nadbytočných tunelov či iných predražení. Žiaľ, nepomohli. A tak čakali i budú čakať dlhšie,“ uzavrel Kovalčík.
