Prečo si pred sezónou kývol práve na ponuku Liptovského Mikuláša?
– Ponuka Liptovského Mikuláša ma zaujala najmä podmienkami. Keďže v minulých rokoch som v Banskej Bystrici veľa priestoru nedostal, tak ma potešilo, že o mňa tento tím prejavil záujem a videl som reálnejšiu šancu, že sa do brány dostanem častejšie.
Mal si istý post jednotky už pri podpise zmluvy alebo sa to vyvinulo postupne?
– Nemal som istý post jednotky a určite ho nemám ani teraz. Hocikedy sa môže niečo udiať, či už môže prísť zranenie alebo zlé výkony.
Zatiaľ si nastúpil do všetkých zápasov. Necítiš zatiaľ únavu?
– Doteraz sa mi našťastie vyhýbajú zranenia. Verím, že sa či už mne alebo ostatným chalanom nič vážnejšie nestane. Reprezentačná prestávka padla vhod, telo sa zregenerovalo a cítim sa viac fit.
A. Košarišťan. (zdroj: MEGIE PHOTO)V každom zápase držíš tím nad vodou a hlavne mu aj v zápasoch, keď ste prestrieľaní súperom, dávaš šancu na body. Nemrzí potom prehra o jeden gól?
– Takáto prehra vždy bolí najviac a najmä, keď rozhodujúci gól padne v posledných minútach zápasu. Bohužiaľ, musíme sa s tým vyrovnať a dúfať, že nám to v ďalších zápasoch do súperovej brány začne padať častejšie.
Podľa fantasy ligy si bol v top 3 hráčoch mesiaca. Média a celkovo hokejová verejnosť ťa označujú za veľkú oporu. Čo je za tým? Chopil si sa šance, keďže v B. Bystrici si nemal až toľko príležitosti?
– Osobne neviem, čo obnáša dostať sa do top 3 hráčov podľa fantasy ligy, ale určite sa snažím nesklamať trénerov a spoluhráčov, keď do mňa vkladajú dôveru. Avšak, musím povedať, že mi dobre kryjú chrbát aj moji obrancovia a keby niet ich, tak by tých gólov v mojej bráne bolo viac.
Ako hodnotíš fanúšikov a spoluhráčov a celkovo liptovskomikulášsku hokejovú atmosféru?
– Som samozrejme rád, že ľudia v Mikuláši chodia na hokej. Niekedy v ťažších situáciách, keď sa nám nedarí, chýba väčšia podpora z tribún. Myslím si, že by nám to aspoň trošku pomohlo a hralo by sa nám v domácom prostredí o niečo lepšie. V kabíne sme veľmi dobrý kolektív. Aj keď je medzi najmladšími a staršími hráčmi mužstva dosť veľký vekový rozdiel, vôbec to nie je cítiť a naozaj si rozumieme.
Ako by si sa v krátkosti definoval z hokejovej aj súkromnej stránky?
- Z hokejovej stránky si o sebe myslím, že som dosť svedomitý a precízny. Vždy sa snažím byť stopercentne pripravený na zápas. Môžem povedať, že hokej neberiem len ako moje živobytie. Naozaj ma baví a teším sa na každý zápas. Aj keď viem, že nebude ľahký. Paradoxne, v súkromí som dosť lenivý a priateľka ma len veľmi ťažko prinúti do nejakej domácej práce.
Kedy si začal s hokejom a kto ťa k nemu priviedol? Mal si svoj hokejový vzor?
– S hokejom som začal ako desaťročný, teda celkom neskoro. V Dolnom Kubíne som mal veľa kamarátov, ktorí chodili na tréningy a ja som nechcel vytŕčať z radu, keďže predtým som ako jeden z mála chodil na futbal. Medzi moje hokejové vzory v minulosti patril Patrick Roy a zo slovenských brankárov Janko Lašák.
Tvoj najsilnejší, najemotívnejší a najhorší zážitok v hokejovej kariére?
– Najsilnejší a najemotívnejší zážitok v jednom bol pre mňa prvý zápas v extralige, keď som s Bystricou v Piešťanoch na konci prvej tretiny striedal zraneného brankára. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno, ale našťastie som nedostal gól a po nájazdoch sme vyhrali.
Najhorší zážitok pre mňa bol, keď som ešte hrával za bystrickú juniorku a vo finále so Slovanom sme zahodili dvojzápasový náskok.
Do ktorého obdobia vo svojej hokejovej kariére by si sa rád vrátil?
– Do úplných hokejových začiatkov, keď bol hokej len zábavou a nie zároveň aj prácou.
Čo pre teba znamená hokej a čím by si bol, keby si nebol hokejistom?
- Som veľmi rád, že môžem robiť to, čo je rovno aj mojím koníčkom. Je to pre mňa skvelý priestor na odreagovanie sa, keďže som typ človeka, ktorý potrebuje pohyb k životu a keď dlhšie nie som na ľade, tak začínam byť hyperaktívny a tým leziem pokojnejším ľuďom v mojom okolí na nervy.
Po strednej škole bol jedným z mojich plánov ísť na Stavebnú fakultu STU, takže by som pravdepodobne tento rok s veľkým šťastím písal diplomovú prácu.
Najobľúbenejší tréner, spoluhráč?
– Veľmi sa mi páči prístup nášho terajšieho trénera, keďže sa k nám správa veľmi ľudsky a má s hráčmi výborný vzťah. Aj v minulosti som mal dobrých trénerov a od každého som sa naučil.
Zo spoluhráčov sme si najviac sadli s Ďurom Hollým. V šatni sedíme vedľa seba, snažíme sa vždy navzájom si pomôcť a ako brankári si vždy máme čo povedať.
Ako vyzerá deň profi hokejistu Andreja Košarišťana?
– Podľa toho, či je zápas alebo nie. Ak nie, tak doobeda máme tréningy, poobede si musím vždy chvíľu oddýchnuť, rád chodím na výlety a prechádzky s mojou priateľkou... Zápasový deň sa vždy celý točí okolo zápasu.
Autor: Magdaléna Nahálková
