Pondelok, 19. február, 2018 | Meniny má Vlasta
Pridajte si svoje mesto

A. Košarišťan: „Bez obrancov by bolo gólov v sieti viac.“

Nová brankárska jednotka MHk 32 predvádza veľmi dobré výkony. Počas reprezentačnej pauzy sme mu položili pár otázok.

A. Košarišťan sa chce chopiť šance. FOTO: SITA

Prečo si pred sezónou kývol práve na ponuku Liptovského Mikuláša?
– Ponuka Liptovského Mikuláša ma zaujala najmä podmienkami. Keďže v minulých rokoch som v Banskej Bystrici veľa priestoru nedostal, tak ma potešilo, že o mňa tento tím prejavil záujem a videl som reálnejšiu šancu, že sa do brány dostanem častejšie.

Mal si istý post jednotky už pri podpise zmluvy alebo sa to vyvinulo postupne?
– Nemal som istý post jednotky a určite ho nemám ani teraz. Hocikedy sa môže niečo udiať, či už môže prísť zranenie alebo zlé výkony.

Zatiaľ si nastúpil do všetkých zápasov. Necítiš zatiaľ únavu?
– Doteraz sa mi našťastie vyhýbajú zranenia. Verím, že sa či už mne alebo ostatným chalanom nič vážnejšie nestane. Reprezentačná prestávka padla vhod, telo sa zregenerovalo a cítim sa viac fit.

V každom zápase držíš tím nad vodou a hlavne mu aj v zápasoch, keď ste prestrieľaní súperom, dávaš šancu na body. Nemrzí potom prehra o jeden gól?
– Takáto prehra vždy bolí najviac a najmä, keď rozhodujúci gól padne v posledných minútach zápasu. Bohužiaľ, musíme sa s tým vyrovnať a dúfať, že nám to v ďalších zápasoch do súperovej brány začne padať častejšie.

Podľa fantasy ligy si bol v top 3 hráčoch mesiaca. Média a celkovo hokejová verejnosť ťa označujú za veľkú oporu. Čo je za tým? Chopil si sa šance, keďže v B. Bystrici si nemal až toľko príležitosti?
– Osobne neviem, čo obnáša dostať sa do top 3 hráčov podľa fantasy ligy, ale určite sa snažím nesklamať trénerov a spoluhráčov, keď do mňa vkladajú dôveru. Avšak, musím povedať, že mi dobre kryjú chrbát aj moji obrancovia a keby niet ich, tak by tých gólov v mojej bráne bolo viac.

Ako hodnotíš fanúšikov a spoluhráčov a celkovo liptovskomikulášsku hokejovú atmosféru?
– Som samozrejme rád, že ľudia v Mikuláši chodia na hokej. Niekedy v ťažších situáciách, keď sa nám nedarí, chýba väčšia podpora z tribún. Myslím si, že by nám to aspoň trošku pomohlo a hralo by sa nám v domácom prostredí o niečo lepšie. V kabíne sme veľmi dobrý kolektív. Aj keď je medzi najmladšími a staršími hráčmi mužstva dosť veľký vekový rozdiel, vôbec to nie je cítiť a naozaj si rozumieme.

Ako by si sa v krátkosti definoval z hokejovej aj súkromnej stránky?
- Z hokejovej stránky si o sebe myslím, že som dosť svedomitý a precízny. Vždy sa snažím byť stopercentne pripravený na zápas. Môžem povedať, že hokej neberiem len ako moje živobytie. Naozaj ma baví a teším sa na každý zápas. Aj keď viem, že nebude ľahký. Paradoxne, v súkromí som dosť lenivý a priateľka ma len veľmi ťažko prinúti do nejakej domácej práce.

Kedy si začal s hokejom a kto ťa k nemu priviedol? Mal si svoj hokejový vzor?
– S hokejom som začal ako desaťročný, teda celkom neskoro. V Dolnom Kubíne som mal veľa kamarátov, ktorí chodili na tréningy a ja som nechcel vytŕčať z radu, keďže predtým som ako jeden z mála chodil na futbal. Medzi moje hokejové vzory v minulosti patril Patrick Roy a zo slovenských brankárov Janko Lašák.

Tvoj najsilnejší, najemotívnejší a najhorší zážitok v hokejovej kariére?
– Najsilnejší a najemotívnejší zážitok v jednom bol pre mňa prvý zápas v extralige, keď som s Bystricou v Piešťanoch na konci prvej tretiny striedal zraneného brankára. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno, ale našťastie som nedostal gól a po nájazdoch sme vyhrali.
Najhorší zážitok pre mňa bol, keď som ešte hrával za bystrickú juniorku a vo finále so Slovanom sme zahodili dvojzápasový náskok.

Do ktorého obdobia vo svojej hokejovej kariére by si sa rád vrátil?
– Do úplných hokejových začiatkov, keď bol hokej len zábavou a nie zároveň aj prácou.

Čo pre teba znamená hokej a čím by si bol, keby si nebol hokejistom?
- Som veľmi rád, že môžem robiť to, čo je rovno aj mojím koníčkom. Je to pre mňa skvelý priestor na odreagovanie sa, keďže som typ človeka, ktorý potrebuje pohyb k životu a keď dlhšie nie som na ľade, tak začínam byť hyperaktívny a tým leziem pokojnejším ľuďom v mojom okolí na nervy.
Po strednej škole bol jedným z mojich plánov ísť na Stavebnú fakultu STU, takže by som pravdepodobne tento rok s veľkým šťastím písal diplomovú prácu.

Najobľúbenejší tréner, spoluhráč?
– Veľmi sa mi páči prístup nášho terajšieho trénera, keďže sa k nám správa veľmi ľudsky a má s hráčmi výborný vzťah. Aj v minulosti som mal dobrých trénerov a od každého som sa naučil.
Zo spoluhráčov sme si najviac sadli s Ďurom Hollým. V šatni sedíme vedľa seba, snažíme sa vždy navzájom si pomôcť a ako brankári si vždy máme čo povedať.

Ako vyzerá deň profi hokejistu Andreja Košarišťana?
– Podľa toho, či je zápas alebo nie. Ak nie, tak doobeda máme tréningy, poobede si musím vždy chvíľu oddýchnuť, rád chodím na výlety a prechádzky s mojou priateľkou... Zápasový deň sa vždy celý točí okolo zápasu.


  1. Pomáhala do posledného dychu 1 012
  2. Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu Foto 974
  3. Mladá žena takmer zamrzla na ceste 186
  4. Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú 122
  5. Za dlhé parkovanie sa bude platiť 94
  6. Vodácky areál pod snehom Foto 90
  7. V lavíne pod Chopkom zomrel lyžiar 69
  8. Urbárnici chcú spracovať zvyšky kalamity Žofia, ťažbe bránia ochranári 66
  9. Strechu chcú opraviť cez prázdniny 65
  10. Liptáčka sa stará o zdravie amerických olympionikov 48

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Pomáhala do posledného dychu

Posledná rozlúčka s Vierou Perašínovou bola v sobotu 17. februára o 14. hodine v kostole v Iľanove. Želala si, aby ľudia, ktorí prídu na jej pohreb, nenosili kvetinové dary, ale prispeli radšej ľuďom v núdzi.

Auto šoféroval 14-ročný chlapec, narazil do stromu

Auto zobral otcovi, narazil do stromu a teraz je s vážnymi zraneniami v nemocnici.

Mladá žena takmer zamrzla na ceste

Počas mrazivých dní a nocí mali mestskí policajti robotu naviac. Ratovali opitú ženu a muža pred zamrznutím.

Na dôstojnú stanicu si cestujúci ešte počkajú

Priestory železničných a autobusových staníc plnia aj dôležitú reprezentačnú úlohu miest a obcí. Ružomberská železničná stanica prívetivý dojem nerobí.

Za dlhé parkovanie sa bude platiť

Rampy a parkovacie  automaty prekvapili  viacerých zákazníkov nákupného centra v Liptovskom Mikuláši. Jeho majitelia sa rozhodli v parkovacej garáži upraviť  prevádzkový poriadok.

Blízke regióny

Chcete hrad? Môžete ho mať – na predaj je Sklabinský

O kúpu národnej kultúrnej pamiatky majú vraj záujem štyria investori.

Čo okrem truhiel ukrývala krypta pod trstenským kostolom

Jedna z krýpt pod Kostolom sv. Martina bude otvorená už o niekoľko mesiacov. Pozostatky z nej pomohli priblížiť život šľachty v 17. a 18. storočí.

Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci

Záchrancovia chcú získať ruinu do podnájmu od majiteľov hradu.

Dokážeme v Martine postaviť niečo, čo nám budú závidieť?

V martinskej lokalite Pltníky by mohol za ideálnych okolností už tento rok začať rásť nový športovo-oddychový areál. Či sa tento zámer podarí uviesť do života, zatiaľ nie je jasné.

Súper chcel hrať otvorený hokej, no s Martinčanmi sa poriadne popálil

Priučka od nepríjemného Brezna zrejme pomohla a do štvrťfinálovej série vstúpili naši jednoznačným víťazstvom. Teraz ho ešte treba potvrdiť doma.

Všetky správy

Tvorba pre deti valcuje slovenskú hudbu. Až na žiarivú výnimku je primitívna

Dospelí sa tvária, že sú deti a herečka prezlečená za škriatka hypnotizuje divákov.

Lidl sťahuje z pultov ryžu Basmati

Ak ste si už výrobok kúpili, prineste ho do predajne, vrátia vám peniaze.

Bolo správne, že Nasťa odišla na Slovensko, vraví Kuzminovej otec

V Rusku je v biatlone veľký tlak, silná konkurencia a aj tréningy sú veľmi ťažké, hovorí mama Anastasie Kuzminovej.

Slováci si zahrajú proti USA, víťaza vo štvrťfinále čaká Česko

Zápas Slovensko - USA je na programe v utorok o 4:10 nášho času.

Vojnový reportér Etzler: Päť dní som nevyšiel z hotela, hanbil som sa

Videl toho veľa. Keď ho poslali na liečenie posttraumatického syndrómu, psychiater sa ho spýtal, či je normálny. Tomáš Etzler pre SME hovorí, prečo.