Liptovia, ako sa nazýva realistický projekt osady so živým pravekým programom, je zaujímavá najmä z hľadiska rozšírenia ponuky cestovného ruchu.
„Súčasťou tohtoročného programu nášho projektu bola aj letná škola experimentálnej a rekonštrukčnej archeológie zameranej na rôzne remeselné techniky a postupy, ktoré ovplyvnili život ľudí v praveku i staroveku nielen v Liptove,“ tvrdí manažér projektu Víťazoslav Struhár.
Podľa známeho historika a vedca, propagátora slovenskej archeológie a histórie, je tunajší región medzi Tatrami bohatý na bronzové poklady, pohrebiská a iné nálezy.
Struhár patrí k tým, ktorí sa dlhodobo zúčastňujú na výskumoch lokalít zvlášť v Liptove. Vhodné pôdne podmienky na poľné hospodárstvo tu v minulosti neboli. Nezachovali sa preto základy neolitických stavieb.
Lepšie ako učebnica dejepisu
Pri budovaní Liptovie čerpajú skúsenosti zo Slovenska, ale aj susedných krajín, kde realizujú podobné projekty. Na 5,5 hektároch v priebehu uplynulých jarných a letných mesiacoch vyrástol komplex drevených stavieb.
Chronologicky ilustrujú život a osídlenie Európy od paleolitu až po slovanské obdobie. Vzniknú tu repliky autentickej pravekej osady so studňami, mohylami, domcami, zrubmi, chlievmi, sýpkami, dielňami, ale aj políčkami, kde budú pestovať počas vegetačného obdobia rôzne plodiny a chovať zvieratá.
„Archeoparkom Liptovia tak chceme poslúžiť turistom i domácim k ich vzdelávaniu. Sú tu paleolitické stavby z doby kamennej, aj objekty až do obdobia sťahovania národov,“ pripomína V. Struhár.
Archeopark ešte nie je v prevádzke
Prízvukuje, že realizuje svoj dávny sen, ale zámer pripravoval vyše 15 rokov. Chce tak splniť súčasné požiadavky na prezentáciu historického, prírodného, archeologického, kultúrneho dedičstva.
„Čítankou histórie sú spravidla hroby, ale takáto názorná ukážka tu chýba, lebo nejde o vykopávky, ale o rôzne druhy aktivít v kombinácii s nezabudnuteľnými zážitkami aj atraktívnym prostredím,“ dopĺňa V. Struhár.
Je to moderná prezentácia remeselníckej a technickej zručnosti, živý pravek s tradíciami náboženskými, národnými a kultúrnymi spred 30-tisíc rokov.
Hoci archeopark nie je ešte v prevádzke, už počas tohtoročnej sezóny usporiadali workshop. Postupne tu postavili rôzne objekty, ale aj tradičné technologické prvky, napríklad hlinené pece na vypaľovanie keramiky alebo kovových predmetov.
Medzi lektormi nechýbala ani Kristýna Urbanová, vyštudovaná archeologička z Karlovej univerzity, s manželom Janom Tondom Půlpánom, spoluzakladatelia pravekej osady Křivolík v Orlickej pahorkatine.
„Zaoberáme sa oblečením pravekého človeka a na Slovensku sme v lektorskej úlohe prvýkrát. Snažila som sa vytvoriť základný vzor látky na krosná, používaných najstaršími roľníkmi.“ Podľa Půlpána patrilo v praveku štiepanie pazúrika, ktoré predvádzal, k tradičným remeselným zručnostiam, zároveň išlo o bežnú prax pre členov komunity. Nie každému táto trpezlivá práca šla od ruky.
