STANKOVANY. Obec na Váhu je prirodzeným koridorom tiahnutia vtáctva, preto ju okrem bežných problémov samosprávy trápi aj úhyn vtákov na vedení elektrického napätia.
Starosta Rudolf Baleja hovorí, že už trikrát za sedem rokov čo je v úrade, našli na vedení uhynutú labuť.
„Nepočítam, samozrejme, tie vtáky, ktoré elektrický prúd z vysokého napätia usmrtil a potom spadli do vody,“ povedal starosta.
Prvýkrát ponad rieku
Posledný prípad s uhynutou labuťou sa stal v januári tohto roka. Vtedy prišiel aj podnet na Okresný úrad životného prostredia v Ružomberku. Ten nariadil prevádzkovateľovi elektrického vedenia, aby sa problémom zaoberal. Stredoslovenská energetika – distribúcia (SSE-D) podľa hovorcu spoločnosti Miroslava Gejdoša začala na základe rozhodnutia ochranárov konať.
„Odkloňovače letu vtáctva sme osadili na troch miestach, pričom všetky sa nachádzajú v katastri obce Stankovany. Investícia dosiahla celkové náklady približne 10-tisíc eur a reflexných prvkov sme umiestnili približne tridsať,“ doplnil hovorca.
Dodal, že pomocou dronu upevňovali reflexné prvky na elektrické vedenie po prvý- krát, rovnako po prvýkrát ich umiestnili ponad rieku. Dovtedy na práce používali plošinu a ponad rieky ich neumiestňovali.
Rizikových miest je viac
Hovorca doplnil, že práce mali byť hotové už na sklonu leta, ale keďže zahraničný dodávateľ energetikom reflexné odkloňovače nedodal načas, práce sa posunuli.
Environmentalista SSE – D Milan Števka povedal, že Váh ako veľký tok je prirodzeným koridorom a orientačným bodom pre vodné vtáctvo. Elektrické vedenie, ktoré rieku križuje, je zase miestom možných kolízií. „Takéto rizikové miesta máme aj v iných lokalitách a na iných riekach. Ak opäť my, úrady alebo ochranári vyhodnotia nejakú lokalitu ako rizikovú, umiestnime reflexné prvky aj tam.“
Najčastejšími obeťami takýchto kolízií sú vodné vtáky. „Labute a husi majú pre svoju väčšiu váhu aj horšiu manévrovaciu schopnosť, vedeniu sa, aj keď ho spozorujú, ťažšie vyhnú. Tip, ako sa vyhnúť takýmto stretom a urobiť vtáčie koridory bezpečnejšie, sme čerpali v zahraničí, ale dostali sme ich aj od niekoľkých environmentálnych organizácií,“ dodal environmentalista.
Ákos Haramia, konateľ firmy, ktorá odkloňovače letu vtáctva montovala, povedal, že najťažšie bolo upraviť dron tak, aby vedeli reflexné prvky upevňovať na vysoké napätie pod prúdom. „Aby to mašinka dokázala, jej vývoj nám trval tri roky, je to teda prototyp a má nevyčísliteľnú hodnotu,“ povedal konateľ. Á. Haramia pokračoval, že pre takúto prácu je veľmi obmedzujúcim faktorom počasie.
Problémom je vietor a dážď
„Problematický je najmä vietor, preto sa inštalácie snažíme robiť najmä v lete. Počas dažďa už pre istou pod napätím radšej nepracujeme, dôsledky by mohli byť katastrofálne,“ dodal konateľ firmy, ktorá sa zaoberá výrobou aj vývojom dronov a jej prácu poznajú nielen doma, ale aj v zahraničí.
Starosta R. Baleja dodal, že uhynuté vtáctvo na vedení spôsobovalo lokálne výpadky prúdu v obci. Hovorca spoločnosti M. Gejdoš takéto výpadky elektrického prúdu nepotvrdil.
