LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Nie je ničím novým, že divé zvieratá z lesov a húštin nad sídliskom Podbreziny sa občas ukážu aj ľuďom. Problém nastáva, ak stratia plachosť a dôjde k stre-tu s človekom. V poslednom období sa stali dva prípady, keď diviak zaútočil na človeka.
Ľudia z okrajovej časti sídliska sa boja. Skoro sa stmieva a pri obyčajnom vynášaní odpadkov alebo príchode z práce im cestu môže skrížiť nebezpečné zviera.
Situácia je vážna, mesto ju musí riešiť. Problémom sa zaoberala aj komisia dopravy a verejného poriadku na mestskom zastupiteľstve.
Viacero faktorov, ktoré diviakom vyhovujú
Komisia sa zhodla na tom, že diviaky sa na mieste zdržiavajú, lebo majú dostatok potravy. Nachádzajú sa tam bývalé ovocné sady a nevedome k tomu prispievajú aj samotní obyvatelia sídliska, keď nechávajú odpad položený vedľa odpadkových košov.
Práve komunálny odpad je ľahko dostupný zdroj potravy. Ďalším faktorom je aj dlhodobo neudržiavaná a zarastená plocha, kde diviaky nájdu bezpečný úkryt.
Mestská polícia hliadkuje na sídlisku častejšie. Pri práci aj im popred auto prebehla črieda s tuctom diviakov. Rozdali ľuďom v blízkych bytovkách aj letáky s odporúčaniami, ako znížiť výskyt divej zveri. Zároveň vyzývajú ľudí, aby sa v prípade jej spozorovania obrátili na telefónne číslo 159.
„V spolupráci s príslušným poľovníckym združením urobíme v prípade pohybu divej zveri v obývaných miestach potrebné opatrenia,“ povedal náčelník mestskej polície Marián Jančuška.
Vytvorili pracovnú skupinu s cieľom nájsť riešenie problému. Sily spojila mestská polícia, poľovníci, zástupcovia veterinárnej správy, okresného aj mestského úradu.
„Diviaky sú lovná zver a kompetencie riešiť ju majú len príslušné poľovnícke združenie podľa poľovníckeho zákona,“ spresnila Viktória Čapčíková, hovorkyňa mesta.
Výsledok stretnutia je konštatovanie, že riešením problému by bol výrub krovín, v ktorých sa zver zdržiava.
O pozemky pri sídlisku sa treba starať
Komplexné riešenie problému je ale zložitejšie. Pozemky s húštinami, v ktorých sa diviaky zdržiavajú, majú rôznych vlastníkov. Veľká časť patrí súkromnému podnikateľovi, časť má urbár a mesto. Prinútiť majiteľov, aby oplotili neudržiavanú plochu, mesto nemôže, rovnako ich nemôže prinútiť, aby kríky vyrúbali. Poľovačka by bola veľmi zložitá, poľovníci by k nej pristúpili iba v spolupráci so štátnou aj mestskou políciou. Územie je blízko husto obývanej oblasti, poľovať by preto mohli iba veľmi skúsení poľovníci. Spoločnú poľovačku zorganizovali pred dvoma rokmi, neprinieslo to ale očakávaný efekt.
Jednorazový výrub by sotva pomohol, pretože územie by zarástlo veľmi rýchlo náletovými drevinami, húštinami. Aby územie zostalo čisté bez kríkov, v ktorých sa zver skrýva, vyžadovalo by to pravidelnú údržbu, kosenie.
Mesto nemá páky na to, aby ani pod hrozbou pokuty prinútilo majiteľa sa o pozemky pravidelne starať. Ľudia z blízkych bytoviek veľa možností nemajú. Najreálnejšie je veriť v to, že vďaka poriadku pri kontajneroch a v záhradách diviaky prídu o zdroj potravy.
