LIPTOV. Každá stanica si môže vybrať vlastnú znelku, ktorú bude používať pred hlásením príchodov, odchodov alebo meškaní vlaku.
Ružomberčania sa pritom inšpirovali tradíciou a ľudovou piesňou. Mikulášania ukázali zmysel pre humor alebo možno aj sebareflexiu.
Každá stanica to robí inak
„Železnice Slovenskej republiky alebo príslušný prednosta v stanici si dá požiadavku, či chce starú znelku zachovať, alebo si dá požiadavku na novú znelku. Znelku väčšinou dodajú ako notový záznam, a z neho pomocou počítača vygenerujeme zvuk,“ opísal Vladislav Kurucz, špecialista na informačné systémy v regionálnom rádiu.
„Požiadavka vlastného gongu sa rieši špecificky na každej železničnej stanici inak, pretože ŽSR majú viacero informačných systémov, ktoré pracujú iným spôsobom a na inej technologickej báze,“ spresnila Ivana Popluhárová z odboru komunikácie Železníc Slovenskej republiky.
Ze šenku do šenku
Cestujúcim na stanici v Liptovskom Mikuláši hrajú úvodné tóny ľudovej piesne Boženku, otčenku. Tak znie oficiálne stanovisko železníc. Ľudovka je známejšia najmä v Čechách, pochádza z Horňácka, subregiónu Slovácka.
„Boženku, Otčenku, daj ně takú ženku co by ma vodila ze šenku do šenku,“ znie popevok ľudovej piesne.
„Melódiu si pamätám ešte zo študentských čias, keď stála stará stanica. Posmešne sme si spievali pieseň Pálenka drndoška,“ povedal Marek z Liptovského Hrádku.
Aj iná, stále veselá pieseň
Na melódiu mikulášskej znelky sedia viaceré piesne. Okrem Pálenky drndošky, ktorá sa tiež radí skôr ku krčmovým piesňam, sedí melódia aj na známu pieseň Poďme spať, poďme spať, do jednej postele. Pre zaujímavosť, SĽUK ju zaradil na svoj album s erotickými piesňami Pýtala sa Eva Adama.
Ktorá z týchto veselých piesní bola skutočnou inšpiráciou pre vznik mikulášskej znelky, zostáva záhadou.
Ružomberčania boli pri výbere zvučky na stanici tradičnejší. Jej melódia pochádza z ľudovej piesne Jedna ruža, dve ruže. Ruža preto, lebo sa priamo spája s pomenovaním mesta.
Evidenciu si nevedú
Železničná stanica v Liptovskom Hrádku nemá vlastnú melódiu hlásenia.
„V tejto stanici je iba gong, nie motív ľudovej piesne,“ doplnila Popluhárová.
Železničiari nemajú presnú evidenciu toho, koľko staníc využíva vlastné melódie pri hláseniach.
Napríklad, na stanici v Kysuckom Novom Meste hrá pieseň Kysuca, Kysuca, v Košiciach majú Na Košickej turni a v Margecanoch zas ľudovka A ja taká černá.
V hlavnej bratislavskej stanici znie melódia piesne Pri Prešporku kraj Dunaja.
