LIPTOV. Sedemnásty november bol kedysi známy ako Medzinárodný deň študentstva, ktorý vyhlásili na pamiatku študenta Jana Opletala, zavraždeného nemeckými fašistami v novembri 1939. Od roku 2001 má 17. november aj prívlastok Deň boja za slobodu a demokraciu a je naším štátnym sviatkom.
V tento deň v roku 1989 v Prahe demonštrovali študenti za slobodu a demokraciu a tým sa začala takzvaná Nežná revolúcia, ktorá viedla k pádu komunistického režimu a po 40 rokoch totality jednej strany k prvým slobodným demokratickým voľbám v bývalom Československu.
Sľúbili sme si lásku...
Prívlastok „nežná“ dostala preto, lebo sa počas nej nestrieľalo a nedošlo k obetiam na životoch, prebehla pokojnou cestou. Ľudia v celej republike demonštrovali, štrajkovali, štrngali na námestiach kľúčmi, skandovali „To je ono“, spievali „Sľúbili sme si lásku“... Nežnú revolúciu koordinovalo v Čechách Občianske fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu.
Pri troch tabuliach
V Liptovskom Mikuláši si novembrové udalosti z roku 1989 pripomenuli – ako už tradične – pri dvoch pamätných tabuliach. Obe odhalili v roku 2009 v ten istý deň na dvoch susediacich budovách. Mesto na čele s primátorom Jánom Blcháčom umiestnilo tabuľu na župný dom a venovalo ju Dňu boja za slobodu a demokraciu všeobecne. Mikulášski demokrati umiestnili tabuľu na vedľajšej budove súkromnej optiky „na počesť občanov túžiacich po slobode a demokracii, ktorí sa na týchto miestach zhromažďovali v novembri 1989“.
K hlavným predstaviteľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v Liptovskom Mikuláši patrili vtedy Alexander Slafkovský, Mikuláš Konečný, Viliam Dolník a ďalší.
Predstavitelia radnice a ich sympatizanti sa stretli pred župným domom minulý piatok 17. novembra dopoludnia, mikulášski demokrati a ich sympatizanti popoludní o kúsok ďalej – každá skupina pri tej „svojej“ tabuli. Obe skupiny však – každá v inom čase, zapálili sviečky pri tretej tabuli venovanej bývalým členom PTP – Pomocných technických práporov a uctili si ich pamiatku.
Pri soche revolucionára
Sviečky horeli 17. novembra nielen pod tromi pamätnými tabuľami na liptovskomikulášskom Námestí osloboditeľov, ale aj pri soche Janka Kráľa, kde ich každoročne 17. novembra zapaľujú priami aktéri Nežnej revolúcie a Mikulášski demokrati, ale aj niektorí náhodní okoloidúci.
„Aj to, že máme dve tabule k tej istej udalosti kúsok od seba, je svojím spôsobom prejav demokracie. Prvú odhalili bývalí komunisti, ktorí v novembri 89 nemrzli na námestí, boli zašití niekde v teple a potom prezliekali kabáty, ako sa im to hodilo, a druhú tí druhí. Mysleli to dobre, ale ako to dopadlo? Ja som zapálila sviečku Jankovi Kráľovi, to bol podľa mňa ozajstný revolucionár,“ povedala staršia pani, ktorá zapálila sviečku pri jeho soche.
Udalosti spred 28 rokov si pripomenuli 17. novembra podvečer aj v Ružomberku pri Súsoší slobody. Sviečku k pamätníku zapálil aj bloger, občiansky aktivista a bojovník proti extrémizmu Ján Benčík, nositeľ ocenenia Biela vrana a Ceny európskeho občana.
