LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Západné Tatry, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra a Chočské vrchy ponúkajú ľuďom parádne podmienky pre spoznávanie Liptovskej kotliny. V lete aj zime. Počas chladnejších mesiacov patria medzi najväčšie centrá Žiarska dolina a Demänovská dolina. „Prírodné podmienky máme výborné. Navyše je skialp veľmi prospešný. Nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Máme možnosť byť mimo ľudí a vyčistiť si hlavu,“ začal Andrej Škovrán, prezident Slovenskej skialpinistickej asociácie.
Išli do toho bez skúseností
Vzrastajúca popularita by sa mohla odzrkadliť aj vo zvýšení záujmu o pretekársky skialp. „Podpora na Slovensku po materiálnej stránke nie je najhoršia, no hlavne v alpských krajinách je o reprezentantov a najlepších pretekárov postarané na vysokej úrovni. Na preteky nielen Svetového pohára sa chodia pozerať aj tisícky ľudí. Preto sme zobrali asociáciu do vlastných rúk po odchode bývalej správnej rady, pretože sme nechceli, aby tento nádherný šport skončil. Prvý rok sme nemali žiadne skúsenosti, len sme sa snažili udržať veci nad vodou,nabrať skúsenosti, otestovať sa. Na konci roka sme sa rozhodli, že to vydržíme robiť ďalej,“ zdôvodnil A. Škovrán.
Bude skialp na olympiáde?
„Veľký boom skialpinizmu, pre niektorých turistiky na lyžiach alebo skifitness po zjazdovkách, by sa patrilo plne využiť. Najprv treba všetko postupne transformovať a usmerniť. Sme mladí, ambiciózni a videli sme aj ako to funguje vo svete. Prečo by nemohlo aj u nás?“ zamyslel sa rodák z Bobrovca.
Omladené vedenie začalo oslovovať sponzorov, nadväzovať kontakty a stretli sa s pozitívnou odpoveďou. „Dôležitý bol zisk generálneho partnera firmy Trekland. Snažíme sa byť aktívni aj na sociálnych sieťach a hľadať cestu k širokej mase ľudí. Pre divákov je atraktívny najmä šprint alebo vertikálne preteky.“
Skialp sa dostal do programu Olympijských hier mládeže 2020, ktoré sa uskutočnia vo švajčiarskom Lausanne. Medzinárodná olympijská komisia už dlhšiu dobu sleduje dianie na najväčší pretekoch kalendára. Snahou Medzinárodnej skialpinistickej federácie (ISMF) je dostať šport pod päť olympijských kruhov.
Preteky sa konajú aj na Liptove
Slovenskú reprezentáciu tvorí šesť aktívnych pretekárov. Z roka na rok sa podľa aktuálnej výkonnosti menia. V spolupráci so šiestimi klubmi sa každoročne uskutočňuje Slovenský pohár. Ten má svoju pevnú zástavku v skialpinistickom areáli Červenec a Malinom Brde. Ostatok sa koná v Nízkych Tatrách a oboch Fatranských pohoriach. Dva roky dozadu sa navyše s Poliakmi a Čechmi obnovila myšlienka Stredoeurópskeho pohára.
„Do sveta sa snažíme chodiť čo najčastejšie, ale financie nás na príliš veľa výjazdov nepustia. Vždy absolvujeme európsky alebo svetový šampionát, ktoré sa po roku striedajú. Vlani dosiahol veľmi kvalitný výsledok kadet Boris Obergries. Na MS skončil 5. v kategórii individual. Veľmi dobrú formu mali Jakub Šiarnik a Juraja Laštík. Medzi mužmi zbierali body a na naše pomery jazdili slušne,“ stručne zhrnul výsledky z minulej zimy.
V minulosti držali slovenskú vlajku na najvyšších priečkach dnes už legendárne postavy. Milan Madaj, Dušan Trizna, Peter Svätojánsky a Miroslav Letiner,ktorí sa vo svete nestratili, ba naopak. Prečo to tak nie je dnes?
Chcú vytvárať kvalitné podmienky
Skialp ide neustále dopredu. Zrýchľuje sa na základe materiálu aj dĺžky pretekov. Oproti minulosti je v ňom viac profesionality. Taliani, Francúzi, Nemci, Švajčiari a Rakúšania majú vytvorené podmienky v armádnych strediskách. Ide však len o úzku špičku. Ostatní kombinujú šport s prácou na polovičný úväzok.
„Do budúcnosti chceme vytvárať športovcom čo najlepšie podmienky, aby mali chuť na sebe pracovať. Chceme sa posunúť aj v materiálnom zabezpečení. Najzákladnejšou úlohou ostáva rozširovať skialpinistickú rodinu. Bolo by pekné, keby sa k približne sto ľuďom, ktorí išli vlani pohárové preteky, pridali ďalší. Do budúcnosti nevylučujeme ani svetový pohár. Je to jeden z cieľov a veľká motivácia do roboty. Určite by sme to vedeli usporiadať,“ uzavrel Andrej Škovrán.
