LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Z fasády zmizlo lešenie a okoloidúci môžu naplno obdivovať obnovenú krásu vily doktora Emila Stodolu na Hodžovej ulici v centre Liptovského Mikuláša.
Pred siedmimi rokmi to mohlo byť všetko inak a nebyť vytrvalosti Mikulášanov a vtedajšieho vedenia mesta, budova by dnes vôbec nemusela stáť.
Chátrajúca stavba sa dostala do rúk bratislavskej spoločnosti, ktorá ju v roku 2010 chcela zbúrať a nahradiť parkoviskom. Vtedy by to bolo možné, pretože ešte nebola pamiatkovo chránená a nebyť rýchleho zásahu Mikulášanov, vila už nestojí. Vtedajšie vedenie mesta spolu s húfom ľudí spísali petíciu a odoslali ju na ministerstvo kultúry. To budovu v lete roku 2010 vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. Zmenila majiteľa, ktorý chcel vzácnej stavbe vdýchnuť nový život.
Z penziónu vzišlo
Rekonštrukciu spustnutej vily začal vtedajší majiteľ ešte v roku 2014. Plánoval ju využívať ako štýlový penzión, kaviareň s letnou terasou či malú výstavnú sieň. Na rekonštrukciu vtedy získal eurofondy.
Zo zámeru napokon ustúpil, dotáciu vrátil a vilu v roku 2015 predal novému majiteľovi. Ten kompletnú opravu historickej budovy dotiahol do dnešnej podoby.
Využije sa na pôvodný účel
Po troch rokoch mravčej a náročnej práce pod stálym dohľadom pamiatkarov sa rekonštrukcia jednej z najkrajších stavieb v Liptovskom Mikuláši blíži ku koncu.
Vlastní ju súkromná spoločnosť, jej spoločník, liptovskomikulášsky podnikateľ a milovník umenia povedal, že osud Stodolovej vily mu dlho ležal na srdci. Podarilo sa mu ju opraviť a zachovať pritom historický ráz.
Neplánuje ju využívať ako penzión či kaviareň, ako to chcel predošlý majiteľ. Vila bola pôvodne postavená pre súkromné účely rodiny doktora Emila Stodolu a opäť sa využije tak, na čo mala pôvodne slúžiť.
„Vilu chceme využívať ako rezidenčné sídlo našej spoločnosti,“ povedal nový majiteľ. Verí, že po kompletnej rekonštrukcii vydrží budova ďalších 50 rokov a mesto bude mať ďalšiu peknú stavbu.
Dostali ju ako svadobný dar
Vila je nepochybne jednou z najkrajších stavieb na území mesta Liptovský Mikuláš, objavuje sa ako častý motív na historických fotografiách mesta. Postavil ju v roku 1902 známy architekt Milan Michal Harminc pre súkromné účely rodiny doktora Emila Stodolu. Zámoček dostala jeho manželka Vincentia Polóny ako sobášny dar od svojho bohatého otca, v tom čase nemala v meste páru.
Emil Stodola pochádzal zo známej rodiny. Alojz Lutonský v správe z roku 1986 už poukazoval na historický význam budovy, ktorá by mala byť pamiatkovo chránená. „Emil Stodola, slovenský pravotár a politik, je bratom vynálezcu parných turbín Aurela Stodolu, ďalší brat bol starostom mesta. Syn tohto je lekár, spisovateľ a národný umelec Ivan Stodola,“ opísal.
Pôvodne bola menšia
Emil Stodola predal vilu továrnikovi Jánovi Pálkovi. Ten ju rozšíril do dnešnej podoby, vilka bola pôvodne menšia a nestačila potrebám jeho početnej rodiny.
„Po druhej svetovej vojne bývali v dome rodiny z mesta, napríklad lekárska rodina Kustrovcov. Potom tam sídlil Okresný výbor Slovenského zväzu telesnej kultúry. Na jej severnej strane je pamätná tabuľa továrnika, mecenáša a filantropa Jána Pálku,“ opísala Anna Šmelková v knihe Ulice, námestia a parky Liptovského Mikuláša.
Vilu, ktorú označujú aj za zámoček. Mala viacero názvov, zaužívaný je napríklad Slovenský dom alebo aj Pálkovská vila.
História vily
Zhotovením architektonického plánu poveril Emil Stodola Harminca v roku 1902. Mladý slovenský architekt z Dolnej zeme v tom čase pôsobil v Budapešti a realizácia rodinnej vily pre Stodolovcov bola jeho prvou stavbou v Mikuláši a rovnako i jeho prvou stavbou tohto druhu na území Slovenska. Svojej úlohy sa Harminc zhostil s povestnou dokonalosťou spájajúcou do kompaktného celku prvky zdanlivo nezlučiteľných slohov a potreby náročného zadávateľa. Emil Stodola totiž pochádzal z významnej, národne uvedomelej garbiarskej rodiny a sám bol úspešným právnikom a politikom. Rovnako jeho manželka Vincentia pochádzala zo zámožnej rodiny veľkostatkára Gabriela Polónyiho, mala vyberaný vkus, rozhľad a pomerne jasnú predstavu o vlastnom bývaní. Harminc pochopil, že rodinné sídlo Stodolovcov musí odrážať ich spoločenské postavenie, zároveň však aj ich národné cítenie. Byť moderné i vlastné svojmu prostrediu zároveň. Vo výslednom tvare sa tak snúbia neobarokové a secesné motívy s romantizujúcimi prvkami i vplyvmi ľudovej architektúry. Prvky liptovského ľudového staviteľstva pritom Harminc uplatnil aj pri návrhu zrubovej stavby, ktorá vyrástla v záhrade hneď vedľa vily v roku 1903.V roku 1911 vilu od Stodolovcov odkúpil mikulášsky továrnik Ján Pálka. Nový majiteľ si nechal vilu stavebne upraviť a zmodernizovať tak, aby vyhovovala potrebám jeho početnejšej rodiny. Pribudlo niekoľko izieb, kúpeľňa i toaleta, do domu dal zaviesť ústredné kúrenie – prvé v Mikuláši. V rozľahlej záhrade s parkovou úpravou pribudol tenisový kurt a bežecký ovál. Vila tak nadobudla svoj dnešný vzhľad, pričom aj za týmito zmenami stál pravdepodobne Harminc.Po roku 1937 sa vlastníkmi stavby stali lekári Pavel Kustra a Pavel Čabrádi, po vojne bola využívaná prevažne na administratívne účely. Nevhodné funkcie a necitlivé zaobchádzanie zo strany vlastníkov i užívateľov viedlo k poškodeniu a chátraniu objektu.
Múzeum Janka Kráľa
