LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Bratislavský šprintér Ján Volko so štyrmi medailami z vrcholových podujatí ovládol až tri kategórie. Okrem toho, že zasadol na trón najlepšieho atléta Slovenska za rok 2017, vyhral mládežnícku anketu a stal sa aj objavom roka.
Čo pre vás znamená druhá priečka v kategórii mládež? – spýtali sme sa na úvod bronzovej atlétky z talianskeho európskeho šampionátu junioriek v behu na 800 m.
– Určite ma potešila, no zároveň som bola aj trochu sklamaná z toho, že nie som prvá. Janko Volko si však víťazstvo zaslúži, dosiahol oveľa viac. Mal väčšie úspechy.
Vlani to bola medzi mládežníkmi rovnako druhá pozícia a plus k tomu Cena objav roka roka. Ktorý anketový výsledok si viac vážite?
– Oba sú veľmi cenné. Pred rokom všetko bolo také nečakané, vrátane bronzu z Tbilisi. S vysokými oceneniami som nerátala, no a teraz ma potešili hlasy, ktoré som dostala.
Čo vám ako prvé napadne pri obzretí sa za rokom 2017?
– Mám za sebou pekný rok, asi aj najkrajší v mojej kariére. Jedným dychom ale musím pridať, že bol aj najťažší zo všetkých. Bolo toho na mňa strašne veľa. Všetko sa začalo ešte v septembri 2016, keď som prestúpila z bilingválneho Gymnázia Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši na rovnakú školu v Martine. Bolo nutné zvyknúť si na nový denný režim i na celý systém fungovania. Okrem individuálnych štartov som absolvovala aj českú ženskú extraligu ako hosťujúca pretekárka v tíme AK Olymp Brno. Na začiatku sezóny ma na čas vyradili zdravotné problémy, nejaký týždeň som si poležala aj v nemocnici. Najmä na psychiku bol rok mimoriadne náročný. Som šťastná, že dopadol tak, ako dopadol.
V čom bol rok 2017 iný ako ten predchádzajúci?
– Čo sa týka majstrovstiev Európy, ani teraz som nepatrila medzi favoritky na medailu. Jej zisk mnohých milo prekvapil. V tomto smere si obe sezóny boli viac–menej podobné. Ani neviem, v čom boli väčšie rozdiely. Určite som začala viac trénovať, pripravovala som sa aj v zahraničí. Absolvovala som sústredenie na Kanárskych ostrovoch. Potom sme ešte raz boli v Španielsku, tri tréningové kempy sme mali v Břeclavi. To bolo pre mňa niečo úplne nové a zároveň skvelé a aj plné zážitkov.
Takže, keď to zhrniete, akú sezónu máte za sebou?
– Bezprostredne po majstrovstvách Európy som prehlásila, že som sklamaná. Aj keď tabuľkovo som nepatrila na pódium, ja som cestovala s túžbou získať zlato. Chcela som sa postarať ešte o väčší boom. Preto som aj na seba pravdepodobne vyvinula až prílišný tlak. V tej chvíli som si vravela, že mám len medailu. S odstupom času som za tretie miesto vďačná a beriem ho ako senzačný výsledok. Bolo to zase tesné, podobne ako vlani, o dve stotinky sekundy pred štvrtou Nemkou Janou Reinertovou. Kým lanský bronz som získala na Európe do 17 rokov, tak teraz to bol už juniorský šampionát. Osobné maximum sa mi podarilo posunúť na 2:05,51 min. na extralige v Plzni, čo znamená štvorsekundové zlepšenie v porovnaní s rokom 2016. S trénerom Pavlom Sloukom sme sa ale zhodli, že natrénované som mala aj na čas pod hranicu 2:04 min. Pribrzdili ma tiež už spomínané zdravotné problémy. Nuž čo, budúci rok táto méta padne. Dôležitý bol aj vyšší štandard mojich výkonov. Kým v predchádzajúcej sezóne sa mi podarilo len dva razy dať osmičku za 2:09 min., teraz som bez problémov behávala časy okolo 2:07 – 2:08 min.
Už druhý rok hviezdite. Zmenili vás úspechy?
– Možno sa na všetko dnes pozerám trochu z iného uhla. Atletiku som začala brať vážnejšie, už nie je pre mňa len nejaký koníček. Veď jej obetujem väčšinu svojho času.
Po čom v športe najviac túžite?
– Tých plánov a snov je veľa, no nechcem nič vyhlasovať. Môžem ale prezradiť, aké očakávania spájam s budúcim rokom, v ktorom sa budú konať majstrovstvá sveta juniorov. Prvým cieľom je dostať sa do nominácie a potom tam trochu aj zamútiť vodu. Hoci dobre si uvedomujem, že to nebude Európa. Prídu Američanky, Keňanky či pretekárky z iných krajín.
Slovenský olympijský výbor prišiel s projektom Juniorský olympijský tím, do ktorého ste aj vy bola zaradená. Čo to znamená?
– Tento formát združuje a podporuje 21 mladých športovcov. Každý zväz mohol navrhnúť maximálne dvoch. Je to pomoc aj vo forme štipendia vo výške 200 eur mesačne, čo môžem použiť na prípravu či regeneráciu. Cieľom je vytváranie lepších podmienok, posilňovanie motivácie a v neposlednom rade aj propagácia mladej športovej generácie.
