BEŇADIKOVÁ. Po predchádzajúcej sezóne v trojke sa mužstvo vrátilo do druhej najvyššej liptovskej súťaži a v nej od začiatku netají pokračujúce postupové chúťky.
Ste jesenným lídrom, hoci treba pripomenúť, že druhá L. Lúžna, ktorá stráca tri body, má o zápas menej. S takýmto plánom ste vstupovali do súťaže? – znela naša prvá otázka na predsedu futbalového Sokola Mareka Nemca.
– Áno, do sezóny sa išlo s cieľom byť čo najvyššie a nezakrývam, aj zabojovať o prvú triedu.
Jesenná štatistika to je jedenásť víťazstiev a dve prehry. Tu sa vyníma debakel 1:7 v Liptovskej Lúžnej. Čo sa v tom stretnutí stalo?
– Je pravda, že mužstvo nenastúpilo kompletné, ale na to sa nemôžeme vyhovárať. Tento zápas nám absolútne nevyšiel, nič nevychádzalo z toho, čo sme chceli hrať. Naopak Lúžňania do čoho kopli, to im padlo. Musím športovo priznať, že domáci boli jednoducho lepší.
A čo druhá bodová nula doma s Iľanovom (1:3)?
– Prehrali sme dva zápasy po sebe, Iľanovo bolo prvé. Celkove v druhej a predtým v tretej triede mužstvo ťahalo šnúru 29 duelov bez prehry. Raz takáto séria musela byť uťatá, no škoda, že s našimi najvážnejšími konkurentmi na špici tabuľky. Aj s Iľanovom sme vybuchli, no takisto chýbali traja kľúčoví hráči. Naši chalani si zle načasovali voľná a dovolenky.
Vráťme sa ešte do leta. Čo sa v Sokole udialo po postupe do dvojky?
– Najdôležitejšie bolo, že nikto z mužstva neodišiel, pretože máme hráčov, ktorí si môžu kopnúť aj vyššiu súťaž. Celá partia zostala pokope, akurát sme káder doplnili o jedného domáceho chalana Maroša Kováča. Myslím si, že máme kvalitný tím, no všetko je postavené v prvom rade na kolektíve. Dlhé roky sa navzájom poznáme, sme partia i mimo ihriska. A do jedného futbal máme veľmi radi.
V Beňadikovej to chvíľu vyzeralo na futbalový kolaps a dnes možno hovoriť o menšej konjunktúre. Ako sa nový kurz prejavil na diváckych počtoch?
– Teší nás nárast záujmu, možno pomohol aj presun majstrákov na sobotu. Chodia sa na nás pozerať nielen ľudia z Beňadikovej, ale i z Liptovského Mikuláša či okolitých obcí.
V tretej triede Sokol vystupoval bez oficiálneho trénera, ako je to o poschodie vyššie?
– Naďalej nemáme kouča s licenciou, no nie sme bez trénera. Od sezóny 2016/2017 mužstvo vedie Jakub Čajka, ktorý takmer celý futbalový život zasvätil Závažnej Porube. Do Beňadikovej prišiel, keď bol zranený, no v jeseni už v niektorých zápasoch nastúpil a s desiatimi presnými zásahmi je naším druhým najlepším strelcom, za 13 – gólovým Marekom Pastvom.
Trúfate si vyhlásiť, že v súťažnom ročníku 2018/2019 sa v Beňadikovej bude chodiť na I. triedu?
– Všetci tomu veríme. Napriek dvom vážnym zakopnutiam v jeseni stále máme všetko vo svojich rukách.
Koho pasujete za najväčších konkurentov?
– Viaceré mužstvá sú v hre, vrch tabuľky je vyrovnaný. Hlavne sú to Liptovská Lúžna s kanonierom Tomášom Nosákom a Iľanovo. Odpisovať však nemožno ani Liptovský Ján, sami sme sa presvedčili, že hrá výborný futbal.
Ako ste sa vy stali hrajúcim predsedom?
– Dobrovoľne, no zároveň nasilu. Chlapci si ma zvolili. Ešte predtým, keď sme ako kamaráti vymetali rôzne dedinské turnaje, som ja dával partiu dokopy. Tak mi to prischlo.
Takže zháňate pre mužstvo aj peniažky?
– My s naším rozpočtom sa na ostatné mužstvá pozeráme z úctyhodnej vzdialenosti. V Beňadikovej sa neplatí za nič. Na zápasy vonku chodíme na svojich autách, benzín či nafta idú z našich vreciek. Nuž a keď je domáci majstrák, Jakub Čajka s Patrikom Pastvom vylajnujú ihrisko a ja spolu s kapitánom Martinom Šimčekom zavesíme siete. Ale nesťažujeme si, nás to baví. Obec nám pomáha vykryť náklady s chodom klubu energie a poplatky voči zväzu. Niečo máme zo vstupného a z pokút, ktoré vyzbierame v kabíne.
Rysujú sa nejaké zimné pohyby v hráčskom kolektíve?
– Verím, že káder udržíme. Snažíme sa aj o nejaké doplnenie, no keby to nevyšlo, momentálne s hráčmi nemáme problém. V jesennej časti v trinástich kolách nastúpilo 24 chalanov, čo je na dedinský futbal veľmi pekné číslo.
