LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jarmok na sviatok svätého Mikuláša môžu Mikulášania poriadať už 593 rokov. Zaslúžili sa o ne mikulášsky šľachtický rod Pongrácovcov. Tí ako zemepáni mestečka videli, že jarmoky prispievajú k prosperite ostatných miest a to ich povzbudilo k tomu, aby sa obrátili na kráľa.
Mesto malo dva jarmoky
Požiadali kráľa Žigmunda o udelenie práva konať jarmoky. Ten im v roku 1424 vyhovel. Odvtedy sa konali dva jarmoky, jeden prvý týždeň pred Svätodušnou nedeľou, teda Turícami a druhý na svätého Mikuláša, patróna kostola aj mesta.
Podľa vtedajších zvyklostí trvali jarmoky tri dni od 5. do 7. decembra, neskôr dva dni od 6. do 7. decembra s tým, že v prvý deň sa predával dobytok, druhý deň bol výkladný jarmok.
Ponúkali vzácnejšie tovary
V monografii mesta Liptovský Mikuláš Ferdinad Uličný píše, že Pongrácovci mali z jarmokov a trhov priame aj nepriame príjmy, trhovníci im platili trhovné poplatky a v prosperujúcom meste potom mešťania platili vyššie dane.
Trhovníci ponúkali dobytok, rôzne remeselné výrobky, vzácnejšie tovary ako súkna a koreniny.
„Jarmoky sa konali pravidelne, rozložené do výhodných ročných období, ale v tých týždňoch, v ktorých sa jarmoky nekonali v iných liptovských mestečkách, aby sa predišlo neželanej vzájomnej konkurencii medzi mešťanmi a mestečkami.“
Trhy sa konali na trhovisku, ktoré sa nachádzalo v severnom a východnom susedstve od Kostola sv. Mikuláša.
