Zo Žiarskej chaty sa 14. decembra vydali na túru do Smutného sedla. Keď sa podvečer nevrátili do chaty, kamaráti zalarmovali horskú službu a asi 40 záchranárov sa ich vybralo hľadať. Pre zlé počasie a vysoké lavínové nebezpečenstvo však pátraciu akciu museli v noci prerušiť a pokračovali ráno. V lavíne našli už len dve mŕtve telá.
Dali im urobiť pamätnú tabuľu
Ich kamaráti z hôr sa spontánne rozhodli, že im dajú urobiť pamätnú tabuľu. Poskladali sa na ňu a v lete 2008 ju osadili na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline pod zvonicou. (Vedľa má pamätnú tabuľu horolezec Ján Matlák, ktorého pochovala lavína v roku 2014 pod siedmym najvyšším štítom sveta Dhaulágirí.)
Priatelia Jula Páričku a Romana Malagu, ktorého volali Pavúk, sa každý rok stretávajú na žiarskom cintoríne, spomínajú na nich, zazvonia na zvon.
„Niekto vždy trikrát buchne palicou na srdce zvona, jeden raz za jedného, druhý raz za druhého a tretí raz za všetkých. To je taký zvyk. Na záver zaspievame Julovu obľúbenú pesničku Na Kráľovej holi,“ povedal Miro Babka a zaspomínal: „Jula poznali všetci, čo chodia po horách, chatári aj lanovkári, v horách bol viac ako doma. Zlyžoval aj najvyšší vrch Kaukazu a Európy Elbrus a najvyšší švajčiarsky vrchol Monte Rosa. Boli sme spolu napríklad na Lomničáku, deň pred Silvestrom sme chodievali na Choč, kde sme aj nocovali. Naposledy sme boli dokonca spolu v stane. Bol to dobrý kamarát, veľa sme sa spolu nasmiali. Nebol žiadny hazardér, vedel odhadnúť situáciu. Trasu, ktorou išli v osudný deň pred desiatimi rokmi s Pavúkom do Smutného sedla, dobre poznal, vedel, že tam nikdy nepadla lavína. Ale všetko je raz prvý raz...“
Obaja boli vojaci z povolania
Julo Párička aj Roman Malaga boli vojaci z povolania. Roman bol v Iraku, na Golanských výšinách aj v Kosove. Tešil sa už na výsluhový vojenský dôchodok, že bude mať viac času behať po horách. Mal 31 rokov.
Julo si už vojenský dôchodok užíval plnými dúškami, bol o štrnásť rokov starší. Miloval hory, rád spoznával cudzie krajiny. Na bicykli prešiel s kamarátmi kus Európy – Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko, Nórsko... Práve v Nórsku mu prischla prezývka Trolo.
„Kúpili sme si ako suveníry postavičky nórskych trolov a niekto povedal, že jeden sa na Jula podobá. Odvtedy sme ho volali Trolo. Julo sa preto nehneval, bol za každú srandu. A tej sme si užili na našich túrach dosť,“ povedal Miro Krajčuška z bicyklovej partie.
Spomínajú aj na Žiarskej chate
Pri pamätnej tabuli na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline sa 16. decembra už po desiatykrát stretli tí, ktorí na Jula Páričku a Romana Malagu stále spomínajú a chýbajú im. Zapálili sviečky, zachvelo sa aj srdce zvona.
Večer na Žiarskej chate si premietli videá zo spoločných túr a Julových vrcholoviek a vrátili sa v spomienkach do čias, keď im bolo dobre...
„Chceli by sme sa poďakovať chatárom zo Žiarskej chaty, bývalým aj súčasnému, že nám vždy pri organizovaní pietnej spomienky na našich kamarátov vychádzali v ústrety,“ dodal na záver M. Babka.
Kráčame Žiarskou dolinou...
Kráčame Žiarskou dolinou, je tu ticho, bezvetrie, sem-tam zašteboce vtáčik, poletuje sniežik, vzduch nám hladká telo aj myseľ...
Dolinou nás poháňa dobrá nálada a túžba zdolať plánovaný cieľ. Nekonečná beloba nás pomaly vťahuje do svojich útrob, biela perina nás tlačí z výškového sna na úplné dno zamyslenia... Teplý čaj doma na konci dňa už nebude... Je neskoro...
14. 12. 2007 sa končí príbeh dvoch kamarátov, priateľov, členov rodiny, našej veľkej športovej rodiny, dvoch veselých ľudí, ktorí mali do budúcna ešte veľké plány, sny, ktoré chceli zmeniť na skutočnosť..
Milí priatelia, príroda s nami nezvádza boj! Snažíme sa pochopiť jej nekonečnú silu, jej nepísané zákony, za každého počasia sa nerovná hrdinstvu a neznamená vždy výzvu...
Vracajme sa radšej niekedy z kratšej cesty, z nezdolaného cieľa šťastne domov, kde nás čaká rodina, kamaráti, plány, sny... a teplý čaj...
14. 12. 2017 uplynulo 10 rokov od tragickej udalosti v Žiarskej doline, kde zahynuli dvaja kamaráti – Julko Párička a Roman Malaga.
Ich pamiatku sme si uctili na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline.
Janka-Janica Dobáková