Hory boli ich životom i ich smrť

Zo Žiarskej chaty sa 14. decembra vydali na túru do Smutného sedla. Keď sa podvečer nevrátili do chaty, kamaráti zalarmovali horskú službu a asi 40 záchranárov sa ich vybralo hľadať. Pre zlé počasie a vysoké lavínové nebezpečenstvo však pátraciu akciu museli v noci prerušiť a pokračovali ráno. V lavíne našli už len dve mŕtve telá.

Dali im urobiť pamätnú tabuľu

Ich kamaráti z hôr sa spontánne rozhodli, že im dajú urobiť pamätnú tabuľu. Poskladali sa na ňu a v lete 2008 ju osadili na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline pod zvonicou. (Vedľa má pamätnú tabuľu horolezec Ján Matlák, ktorého pochovala lavína v roku 2014 pod siedmym najvyšším štítom sveta Dhaulágirí.)

Priatelia Jula Páričku a Romana Malagu, ktorého volali Pavúk, sa každý rok stretávajú na žiarskom cintoríne, spomínajú na nich, zazvonia na zvon.

„Niekto vždy trikrát buchne palicou na srdce zvona, jeden raz za jedného, druhý raz za druhého a tretí raz za všetkých. To je taký zvyk. Na záver zaspievame Julovu obľúbenú pesničku Na Kráľovej holi,“ povedal Miro Babka a zaspomínal: „Jula poznali všetci, čo chodia po horách, chatári aj lanovkári, v horách bol viac ako doma. Zlyžoval aj najvyšší vrch Kaukazu a Európy Elbrus a najvyšší švajčiarsky vrchol Monte Rosa. Boli sme spolu napríklad na Lomničáku, deň pred Silvestrom sme chodievali na Choč, kde sme aj nocovali. Naposledy sme boli dokonca spolu v stane. Bol to dobrý kamarát, veľa sme sa spolu nasmiali. Nebol žiadny hazardér, vedel odhadnúť situáciu. Trasu, ktorou išli v osudný deň pred desiatimi rokmi s Pavúkom do Smutného sedla, dobre poznal, vedel, že tam nikdy nepadla lavína. Ale všetko je raz prvý raz...“

Obaja boli vojaci z povolania

Julo Párička aj Roman Malaga boli vojaci z povolania. Roman bol v Iraku, na Golanských výšinách aj v Kosove. Tešil sa už na výsluhový vojenský dôchodok, že bude mať viac času behať po horách. Mal 31 rokov.

Julo si už vojenský dôchodok užíval plnými dúškami, bol o štrnásť rokov starší. Miloval hory, rád spoznával cudzie krajiny. Na bicykli prešiel s kamarátmi kus Európy – Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko, Nórsko... Práve v Nórsku mu prischla prezývka Trolo.

„Kúpili sme si ako suveníry postavičky nórskych trolov a niekto povedal, že jeden sa na Jula podobá. Odvtedy sme ho volali Trolo. Julo sa preto nehneval, bol za každú srandu. A tej sme si užili na našich túrach dosť,“ povedal Miro Krajčuška z bicyklovej partie.

Spomínajú aj na Žiarskej chate

Pri pamätnej tabuli na symbolickom cintoríne v Žiarskej doline sa 16. decembra už po desiatykrát stretli tí, ktorí na Jula Páričku a Romana Malagu stále spomínajú a chýbajú im. Zapálili sviečky, zachvelo sa aj srdce zvona.

Večer na Žiarskej chate si premietli videá zo spoločných túr a Julových vrcholoviek a vrátili sa v spomienkach do čias, keď im bolo dobre...

„Chceli by sme sa poďakovať chatárom zo Žiarskej chaty, bývalým aj súčasnému, že nám vždy pri organizovaní pietnej spomienky na našich kamarátov vychádzali v ústrety,“ dodal na záver M. Babka.