Bývalý lezec, starý horal Ľubo Rybanský sa ešte aspoň raz v živote chce ísť pozrieť na mohutnú stenu bývalého lomu na Vtáčniku, kde so svojím spolulezcom Rudom Pravdom v 70. rokoch písal históriu horolezeckých prvovýstupov.
Sklamanie, že súčasní tvorcovia sprievodnej tabule, ktorá je umiestnená pod stenou, na nich akosi pozabudli, vystrieda radosť zo stretnutia s mladým lezcom Petrom Kuricom, ktorý lezie práve ich legendárnu cestu „Dračí kút“. Toto je krátky opis dokumentu Teória lezenia.
Zoznámili sa úplne náhodne
Filmár Rasťo Hatiar opísal, ako celý nápad vznikol. Prvá časť vznikla na expedícii vo Švédsku, kde bol spolu so synmi Ľuba Rybanského staršieho s Ľubom a Maťom Rybanskými.
Tam počas dlhých studených večer rozprávali na rôzne témy aj o tom, že dedo je už starý a že by sa možno malo niečo s ním nakrútiť. Potom sa úplnou zhodou okolností zoznámil s Petrom Kuricom a jeho rodičmi a filmárovi napadol príbeh, ktorý tvorí hlavnú líniu filmu.
Film je o hodnotách, ktorým sám verí
Pri natáčaní filmu spoznal skvelých ľudí.
„Asi to bude znieť ako klišé, ale toto je jedna z vecí, pre ktoré svoju robotu milujem. Druhou je príbeh. Tento film má naozajstný príbeh, myslím si, že to ho odlišuje od môjho predchádzajúceho filmu Obyčajní chlapci – kde išlo skôr o štandardný televízny dokument. To ma na tom bavilo najviac, pred očami som mal jasný príbeh, otázka bola len, či sa ho podarí nafilmovať a poskladať do filmu. Nakoniec to vyšlo a z toho mám veľkú radosť.“
Autor pokračoval, že film je o hodnotách, ktorým sám verí, tak ako to bolo aj v Obyčajných chlapcoch, je o horolezeckej romantike a poézii lezenia.
Je o kontraste a vzájomnom rešpektovaní dvoch horolezeckých generácií. A ešte je o jednej malej krivde. Na lezcov, ktorí robili prvovýstupy na Vtáčniku, sa akosi pozabudlo.
„Keď tam prídete, môžete si pozrieť novú tabuľu so sprievodcom všetkých ciest na Hrádku, sú tam všetci, ale meno Ľubo Rybanský a Rudo Pravda tam nenájdete. Napriek tomu, že prvé cesty na Hrádku vyliezli práve oni. Dnes sú to už známe klasiky a sú aj najčastejšie lezené. Takže film má viacero vrstiev a je výrazne prepracovanejší ako moje doterajšie filmy. A to si cením. Toto ma začína baviť,“ povedal filmár.
Opäť spravil film, ktorý mal zmysel
Názov filmu Teória šťastia vznikol úplne náhodne a na poslednú chvíľu. Pôvodný názov bol úplne iný. Aký, to Rasťo neprezradil, vraj ho možno ešte využije v inom filme.
Súčasný názov sa zrodil spontánne počas cesty autom.
„Tesne pred dokončovaním filmu som v aute počúval rádio, kde bola reportáž o Einsteinovej teórii šťastia, o tom, že sa predala za 1,2 milióna dolárov a že pozostáva len z dvoch viet. Potom tie dve vety moderátor prečítal a ja som si povedal, veď to je presne ono. To je presne to, o čom je ten film. Už mi to nedalo spať a film som premenoval, pretože slová, ktoré sú v Teórii šťastia, do bodky vystihujú obsah a myšlienky tohoto filmu. A či som teraz šťastnejší?. Určite áno, pretože mám pocit, že som opäť spravil film, ktorý malo zmysel robiť. A to je pre mňa pri robení filmov to najdôležitejšie,“ opísal na záver.
