Zábavné príhody a poznatky z Liptova opísal v roku 1934 František Václav Peřinka v knihe Veselé putovanie po Slovensku. Či ide len o škodoradostné klebety, alebo sa aspoň trocha zakladajú na pravde, posúďte sami. Prejdite sa s nami po obciach stredného Liptova.
PARTIZÁNSKA ĽUPČA
Viete, aká bola v Ľupči hymna? Najprv, keď tam žili nemeckí baníci, bola takáto: „Ani to nebude, ani to nemôž byť, žeby si Ľupčania nemali statne žiť.“ Potom ju ale pozmenili:
„V Ľupči žijú hlučne, rázne, všetci majú vrecká prázdne. Keď im príde dlhy platiť, musejú sa z Ľupče stratiť.“
Kedysi za kráľa nosili aj husi parochne, slávu Ľupče založili čižmári a šustri, ktorých tam bolo veľmi mnoho. Keď ale Baťa otvoril v Ružomberku svoje predajne, proti ktorým márne sa bránili ľupčianski páni majstri, pripomína túto slávu len známe porekadlo: „Chodíš sťa ľupčiansky čižmár na jarmok.“
A štrúdľu v Ľupči vraj ťahajú na maštaľných dverách a radi sa pozerajú do skleničky.
Partizánska Ľupča (zdroj: Hungaricana)POTOK
V Potoku, v tej „myšacej diere“ sa stalo, že keď horelo, obliekol si jeden mužský nohavice naopak. Za to ich prekárali „gritia napred.“
KALAMENY
V Kalamenoch sú havkáči. Ako všade inde, zjedli psa miesto barana. Susedia, ktorí ich chcú nazlostiť, im takto spievajú:
„Kalamenské vrece, po poli sa mece. Keď sa pomece, hodí sa do pece.“
VLACHY
Vo Vlaškách sú krupári ale aj kuľašníci. Radi jedia krúpky, ale aj kuľašu. Kuľašu údili miesto slaniny, a vraj v rukáve. A gazda to ani nespoznal, iba až si z tej slaniny šiel odrezať.
KRMEŠ
Pyšní Krmešania pokrstili svoju dedinku Belehradom. Ale prečo, sa nedozvieme.
MALATÍNY
Malatíny volajú Spojené štáty strednoliptovské. „Malatín, Malatín, všivavá dedina. Nemajú kostola, ani mlyna.“
KĽAČANY
Deťom sa vyhrážajú: „Pôjdeš na Kľačany!“ Teda kľačať. V Kľačanoch sú kolkári, lebo chodia do hory na kolky. Však ich majú predsa za humnami.
TRNOVEC
S Trnovčanmi si nezahrávajte! Veď to neni dedina ako dedina. Majú v obci pergamene, že už v roku 1429 bol Trnovec oppidum regale! Tam boli vždy páni a paničky. Ešte teraz, keď niekto v Liptove zaveľa voľká svojej dcéruške, povedia mu susedia: „Vychovávaš ju na trnoveckú paniu!“
Mikulášania akosi nevedeli nikdy nájsť v Trnovčanoch zaľúbenie. Vyprávajú, keď už nie pravdivú, tak isto veselú príhodu: v Trnovci bola letná zábava. Prišlo na ňu i niekoľko pánov z Mikuláša. Ako sa skladali, jeden z nich vešajúc svoj zvrchník na vŕbu, dôverne sa opýtal hostiteľa Trnovčana: „Neskape mi odtiaľto môj zvrchník?“ nato statný a vtipný Trnovčan odpovedal: A veru neviem, keď tu nie sme všetci z Trnovca.“ Mikulášan na neho pozrel a pomyslel si: „Ale mi dau!“
