Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Korytnická železnica, ktorú volali aj Korýtko, priniesla pokrok a rozvoj

Dušan Lichner takmer tridsať rokov pracoval ako pedagóg na katedre železničnej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline.

Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou.Rušňovodiči a kuriči pred lokomotívou. (Zdroj: ARCHÍV (DL))

Jeho záľubou sú už od detstva železnice, práca mu teda bola aj koníčkom.

Okrem toho, že sa v škole venoval pedagogickej a vedecko-výskumnej práci, vo voľnom čase sa hrabal aj v histórii železníc a železničnej dopravy.

Zaujímala ho predovšetkým Košicko-bohumínska železnica a s ňou súvisiace prípojné trate.

Jednou z nich bola aj úzkorozchodná železnica z Ružomberka do Korytnice.

Od jej spustenia do prevádzky uplynulo už 105 rokov a budúci rok uplynie od vypravenia posledného vlaku na cestu do Korytnice 40 rokov.

Keď drevo vyťažili, železnicu zrušili

Koľaje korytnickej železnice mali takzvaný bosniansky rozchod, čiže 760 milimetrov čo bolo menej, ako napríklad na Tatranskej elektrickej železnici.

Sedemstošeťdesiat milimetrový rozchod používali hlavne na slovenských lesných železniciach.

Tie patrili pod správu lesných závodov a mnohé z nich boli v prevádzke len dve či tri desaťročia. Keď robotníci drevo v doline vyťažili, železnicu na prepravu dreva jednoducho zrušili.

„Na Slovensku ich bolo veľa, no zachoval sa z nich len zlomok. V podstate len muzeálne železnice, ktoré ako atrakcia pre turistov premávajú v Čiernom Balogu, Pribyline a na Kysuciach. Zachránili sa len vďaka skupine nadšencov. Posledná železnica podobného druhu, kde ešte premáva pravidelná osobná doprava, vedie do kúpeľov v Trenčianskej Teplej,“ vysvetlil amatérsky historik.

So železnicou prišiel rozvoj a lepší život

Otvorenie prevádzky na Košicko-bohumínskej železnici (KBŽ) v roku 1872, ktorá prechádzala aj Liptovom , prinieslo vyššiu rýchlosť a skrátilo čas prepravy surovín na výrobu, ale aj hotových výrobkov k zákazníkovi.

Moderný a efektívny spôsob prepravy priniesol vyhliadky na lepší život, rozvoj priemyslu, obchodu, turistického ruchu a mnohé iné výhody pre regióny. Bol to trend, ktorý sa razil v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Vtedajšie vedenie ružomberskej radnice bolo veľmi iniciatívne. Keď sa začalo hovoriť o budovaní prípojnej trate KBŽ smerom na Oravu a Poľsko chceli, aby vychádzala z Ružomberka. No nepodarilo sa.

Trasu trate nakoniec pre členitosť terénu do Dolného Kubína a vysoké náklady vytýčili a postavili z Kraľovian. Tak isto mali Ružomberčania záujem, aby prípojná trať južným smerom tiež vychádzala z Ružomberka, voľba ale padla na Vrútky.

„Ak by sa tento ambiciózny zámer v tom čase podaril, z mesta Ružomberok by bol už asi sto rokov významný železničný uzol,“ doplnil D. Lichner.

Jazda vlakom trvala asi dve hodiny

Miestny rozvíjajúci sa priemysel ale potreboval suroviny, hlavne drevo z dolín a z okolia Korytnice pre uhorskú papiereň a pílu. Preprava furmanskými vozmi a po rieke už nestačila držať krok s dobou.

Miestni podnikatelia preto založili v roku 1906 akciovú spoločnosť s názvom Miestna železnica Ružomberok – Korytnica a požiadali o udelenie koncesie na výstavbu železnice z Ružomberka až do kúpeľov v Korytnici.

S výstavbou začali o rok neskôr. Trať slávnostne spustili do prevádzky 5. júna 1908. Premávali na nej tri páry vlakov, pričom jazda jedným smerom trvala približne dve hodiny.

„Prevádzku na úzkorozchodnej železnici zabezpečovala Košicko-bohumínska železnica na účet akciovej spoločnosti,“ povedal odborník na železnice.

Korytnická železnica bola vyhľadávaným dopravným prostriedkom nielen pre domácich ľudí, ale aj turistov, prežila dve svetové vojny a významnú úlohu zohrala aj počas SNP.

Vlak zásoboval partizánske oddiely ukrývajúce sa v horách. Po vojne sa železnica nevyhla zoštátneniu, ale svoju úlohu plnila ďalej.

Poslední sa previezli návštevníci osláv

Neskôr jej začala konkurovať automobilová doprava. Prepravu tovarov preto po železnici zrušili už v roku 1966.

Preprava po železnici bola nerentabilná, na prevádzku a údržbu trate boli väčšie náklady v porovnaní k dosiahnutému zisku.

Ďalším dôvodom bola aj nízka cestovná rýchlosť vlakov. V roku 1974 vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o zrušení neefektívnych železničných tratí.

Medzi inými to zasiahlo aj korytnickú železnicu. Posledný grafikon platil do 25. mája 1974.

Jediným a posledným ústupkom pred likvidáciou bola žiadosť Zväzu protifašistických bojovníkov v súvislosti s nadchádzajúcimi oslavami 30. výročia SNP.

Dôvodom bolo posunutie dátumu. Naposledy sa teda železnicou 28. augusta 1974 previezli účastníci osláv.

Neboli nadšenci, ktorí by ju zachránili

Ešte pred zrušením sa zvažovali rôzne dôvody na jej záchranu, boli dve alternatívy - A a B.

V prvej so železnicou po istých obmedzeniach ešte počítali, pričom v druhej ju mala nahradiť autobusová doprava, nakoniec vyšla lacnejšia a efektívnejšia alternatíva B.

„Žiaľ, v tom čase neexistovali v Československu žiadne súkromné dráhy, železničné spolky či fanúšikovia, ktorí by ju udržali v prevádzke ako v západnej Európe,“ povedal odborník na železnice s tým, že všetko je závislé od peňazí.

„Vo Švajčiarsku či Rakúsku funguje množstvo zaujímavých úzkorozchodných železníc, ktoré nemôžu byť rentabilné. Vlastnia ich regionálne správy alebo spolky a tie si ich udržujú a chránia. Takéto železnice potrebujú dobrého mecenáša, sponzora, ktorý údržbu železnice zafinancuje a niečo si zarobí napríklad prepravou turistov v sezóne,“ vysvetlil D. Lichner.

Ďalej doplnil, že korytnická železnica mala jednu technickú zaujímavosť. Na okraji mesta Ružomberok bola takzvaná koľajová spleť.

Po vlečkovej koľaji, ktorá odbočovala do papierenského závodu, boli na spoločnom železničnom zvršku v určitom úseku položené tri koľajnice.

Po dvoch krajných jazdili vozne s normálnym rozchodom a po vnútornej a krajnej jazdili vozne úzkokoľajky. Jedna krajná koľajnica bola teda spoločná pre oba rozchody.

Mnohí si ju ešte pamätajú, ale veľa ľudí o nej nevie nič

Pri príležitosti výročia otvorenia prevádzky, ale aj vypravenia posledného vlaku na tejto úzkokoľajke, sa železničný historik rozhodol vydať pamätnú publikáciu.

„Chcel by som, aby si ľudia zaujímavú históriu železničky pripomenuli, veď mnohí ju majú ešte v živej pamäti. Veľa ľudí ale o nej nič nevie,“ povedal.

Roky učil na vysokej škole v Žiline a často sa študentov z Ružomberka pýtal, prečo je na železničnej stanici na betónovom podstavci parný rušeň.

„Dostával som odpoveď, „Lebo ho tam postavili.“ „Ale prečo v práve v Ružomberku?“ položil som ďalšiu otázku. „Lebo tam bolo miesto,“ odpovedali. Niekedy aj hodinu trvalo, pokým som z nich dostal, že ja to pamiatka na Korytnickú železnicu,“ zaspomínal bývalý vysokoškolský pedagóg.

Knižka má zatiaľ pracovný názov To bola naša Korytnička. Medzi obyvateľmi z okolitých obci sa udomácnil aj názov Korýtko. Bol to vraj zľudovený názov úzkorozchodnej železnice z Ružomberka do Korytnice.

„O pomoc pri vydaní by som preto chcel poprosiť liptovských podnikateľov a všetkých, ktorých takýto druh histórie zaujíma,“ dodal D. Lichner.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 781
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 732
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 275
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 461
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 302
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 150
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 138
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 881
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 134
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 946
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?