LIPTOV. Stalo sa tak 5. decembra v hoteli NH Gate One Bratislave na slávnostnom stretnutí SOV, Klubu fair play SOV a Nadácie SOV, ktoré bolo spojené s vyhlásením výsledkov Olympijských festivalov Slovenska 2017 a s odovzdávaním ocenení a vyznamenaní SOV. Cenu Matyldy Pálfyovej udeľuje SOV od roku 2005 a je určená výlučne ženám – za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí.
Liptovská rodáčka Anna Blahutová, pod dievčenským menom Droppová, bola úspešná československá reprezentantka v zjazdovom lyžovaní, účastníčka majstrovstiev sveta 1974, viacerých pretekov Svetového pohára a vôbec prvá víťazka pretekov Európskeho pohára z Východnej Európy.
Ako vnímate ďalšie významné ocenenie vašej angažovanosti na poli športu a telesnej kultúry? – spýtali sme sa na úvod rozhovoru s ešte stále aktívnou a úspešnou lyžiarkou, docentkou na Katedre športov v prírode a plávania Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
– Vážim si každé telovýchovné vyznamenanie. Pri takejto príležitosti si človek vybaví svoje športové míľniky i začiatky. Ako päťročná som začala chodiť na gymnastiku, neskôr ma zlákala atletika a samozrejme lyžovanie. Na školách som hrávala volejbal, basketbal. S veľkou vďačnosťou spomínam na svojich vynikajúcich telocvikárov Karola Boráňa a Karola Špánika či na trénera Ladislava Zacharidesa.
Zo svojej reprezentačnej kariéry medzi bránkami, čo vám navždy zostane vryté v pamäti?
– Asi najviac si cením výsledok vo finále Európskeho pohára v švajčiarskom Arose. Štartovala som s číslom 86 a bolo z toho 4. miesto. Na finále prišli aj pretekárky zo Svetového pohára, domáca dvojnásobná olympijská víťazka Marie-Theres Nadigová skončila desiata. A to som dosiahla za podmienok, ktoré sme my vtedy mali... Pre ne nás obdivovali a rešpektovali také veľmoci ako Nemci či Švajčiari. Veru, na to nikdy nezabudnem.
Zostal nejaký športový sen počas vašej vrcholovej kariéry aj nesplnený?
– Dodnes mi je ľúto, že v období tzv. konsolidácie, po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, sme nemohli cestovať na západ.
Je o vás známe, že vynikajúce výsledky na vrcholných medzinárodných súťažiach dosahujete takisto vo veteránskych kategóriách, kde ste aj viacnásobná majsterka sveta. Aké pohnútky vás viedli, zostať na svahoch, aj po rozlúčke s veľkým lyžovaním?
– Je tam úžasná partia, kolegialita, súdržnosť a v neposlednom rade i kopec srandy. Poznávam nových ľudí z rôznych krajín, stretávam bývalé kolegyne. Smejeme sa aj z našej stareckej nemohúcnosti. Svoj prvý titul majstra sveta som vyhrala so zapáleným sedacím svalom. Keď som sa zohla, už sa nedalo vystrieť, takže mi zostal ideálny zjazdový postoj. Takmer štyridsať rokov vôbec netrénujem, len súťažím.
Čo pre vás šport a telesná kultúra znamená?
– Šport je mojím koníčkom, záľubou a potrebou.
Čo poviete na výsledky Liptáčky Petra Vlhovej?
– Na Peťu, ktorej mama bola moja dlhoročná suseda v bytovke, ma v roku 2010 na seminári o príprave mládeže upozornila moja študentka, dlhoročná česká reprezentantka Eva Kurfürstová. Už vtedy o nej hovorila ako o výnimočnom talente z Liptovského Mikuláša. O rok na to Peťa vyhrala mládežnícke hry, neskôr sa stala juniorskou majsterkou sveta... S veľkým potešením sledujem úspechy našich slalomárok. V minulom roku Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová pripravili svojim fanúšikom krásne zážitky. Peťa vynikajúco vstúpila aj do novej sezóny. Dnes naše najlepšie dievčatá sa v príprave dostali na úroveň pretekárok z alpských krajín, čo v minulosti nebolo.
Aké je súčasné spojivko vy a Liptov?
– Milujem tento región. Každý štvrtok sedíme v šesťdesiatšestke ako partia veteránov horskej služby. V Liptove mám chalupu. A už sa tu teším na penziu. Lenže mladí sa na pedagogické posty kvôli platu veľmi nehrnú. Ja by som však nemenila.
