RUŽOMBEROK. Z posúdenia vplyvov výstavby diaľnice na životné prostredie vyplynulo, že najvhodnejšia trasa je tunel Korbeľka. Viaceré inštitúcie a turčianske obce podali minulý rok rozklad.
Minister životného prostredia László Sólymos ako odvolací orgán potvrdil záverečné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredie úseku diaľnice D1 Turany–Hubová a zamietol podané rozklady.
Dolnoliptovské obce dostali rozhodnutie ministra životného prostredia začiatkom januára.
Pre dolný Liptov to je dobrá správa
„Toto rozhodnutie ministra Sólymosa je pre dolný Liptov, motoristickú verejnosť a celé Slovensko veľmi dobrou správou, vítame ho s vďakou a nadšením. Dúfame, že v nasledujúcich dňoch sa naplno rozbehne toľko sľubovaná a potrebná ďalšia projektová príprava tohto úseku. Snáď už nič nebude stáť v ceste, aby aj tento úsek mohol byť čím skôr dobudovaný,“ komentoval túto tému primátor Ružomberka Igor Čombor.
Diaľničiari sa môžu pustiť do prípravy projektov, potrebnej dokumentácie, aby mohli vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa stavby. Začiatok výstavby predpokladajú na rok 2020, dokončenie úseku na rok 2026. Cenu výstavby úseku s tunelom odhadli na 900 miliónov eur.
Viacero výhod pre Korbeľku
V prospech podzemného variantu hovorí podľa Tomáša Ferenčáka, hovorcu ministerstva životného prostredia, viacero aspektov.
„Predovšetkým ohľad na bezpečnosť obyvateľov. Podzemný variant totiž významnou mierou znižuje riziko zosuvov v danej oblasti. Zároveň šetrí palivo a predstavuje nižšiu imisnú zaťaž v obciach. Z hľadiska ochrany prírody povrchový variant predstavuje výrazne vyššiu záťaž. Diaľnica by zasiahla celkovo šesť vzácnych chránených území európskeho významu. Tunelový variant sa im vyhne. Zároveň cez toto územie migrujú chránené živočíchy ako rys alebo medveď,“ uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Priemyselná komora je proti
Riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Žiline Ján Mišura povedal, že mimovládne organizácie s ministerstvom životného prostredia likvidujú nádej Slovenska, že Bratislava bude cez Martin a Ružomberok spojená diaľnicou D1 roku 2023.
„To je výsledok rozhodnutia ministerstva. Zamietlo rozklady subjektov, ktoré protestovali proti predraženému variantu s tunelom Korbeľka. Keď vezmeme hodnotu za peniaze, všetky povrchové varianty bez tunela Korbeľka sú lacnejšie investične, na prevádzku a údržbu a boli by rýchlejšie postavané. Zároveň by sa využili finančné prostriedky vo výške asi 40 miliónov eur, ktoré boli vynaložené štátom na výkupy pozemkov a prípravné práce v rokoch 2009 a 2010,“ priblížil Mišura.
Komora je podľa neho za modifikované povrchové varianty mimo zosuvu s tunelom Havran bez tunela Korbeľka, ktoré Európska komisia schválila, pretože splnili environmentálne požiadavky.
„Analytik INECO uvádza, že Turany – Hubová s Korbeľkou je ťažký úsek, kde môže dôjsť ku komplikáciám a to by stavbu mohlo ešte predražiť. SOPK Žilina to potvrdzuje a uviedla konkrétne v námietkach pred rokmi a v rozklade pre ministerstvá, že úsek s Korbeľkou je drahší minimálne investične o 100 miliónov eur, na prevádzku je taktiež drahší o 70 percent ako povrchové varianty,“ doplnil.
Tunelový variant považujú za lacnejší
Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti povedal, že ho neprekvapuje, že niektoré kruhy preferujúce technológiu na stavbu mostov rozhodnutím ministerstva nie sú nadšené.
„Naozaj by bolo dobre operovať s číslami objektívne. Keď sa tvrdí, že sa tunelový variant predraží o 100 miliónov, netreba zabudnúť povedať, že k údolnému je potrebné prirátať ešte približne 70 miliónov na sanáciu zosuvu južne od Kraľovian, cez ktorý by išla diaľnica a ďalších 30 miliónov za kompenzačné opatrenia a zrazu cena vyzerá inak,“ povedal s tým, že v doterajších kalkuláciách to u údolného variantu chýba. „Pritom aj finančná analýza Deloitte vyšla na rozdiel od analytika INECO tak, že tunelový variant je ekonomicky najvýhodnejší. Tunelový variant je o tri kilometre kratší, o úsporách trasy a benefitoch pre prírodu ani nehovoríme,“ dodal.
Slovenská ornitologická spoločnosť odmieta aj tvrdenie, že Európska komisia schválila údolný variant.
„Pre údolný variant sa nikdy v minulosti neukončil proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle európskej legislatívy. Ten sa prvýkrát ukončil v roku 2017 a viedol k zamietnutiu údolného variantu. Preto bez ukončenia procesu EIA sa Európska komisia nemala k čomu vyjadriť a tvrdenie SOPK je preto zavádzajúce. To, že s údolným variantom bol problém dokladá aj fakt, že práve kvôli tomuto variantu odmietla Európska investičná banka v minulosti poskytnúť peniaze na financovanie PPP balíka severnej diaľnice D1," vysvetlil Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko.
Pri Ružomberku by sa malo robiť od februára
Asistent ružomberského primátora Michal Praženica zdôraznil, že ružomberská radnica, v spolupráci s okolitými obcami, venuje aj naďalej pozornosť druhému úseku diaľnice D1 v okrese.
„Výstavba trasy Hubová-Ivachnová by sa mala podľa sľubov Národnej diaľničnej spoločnosti opätovne rozbehnúť už vo februári.
