LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. Hoci mužstvo zimuje v pásme ohrozenia, manažér klubu a dlhoročný mecenáš štiavnického futbalu Pavol Hlaváč nemá z jari obavy. Skôr z tohto muža vyžaruje optimizmus.
Päť víťazstiev, tri remízy a sedem prehier, čiže osemnásť bodov po polovici sezóny. Koľko chýba k vašej spokojnosti?
– Tri bodíky. Mať ešte jedno víťazstvo, bola by Štiavnica bodovo na tom rovnako ako siedmy Martin a v pohode. Vzhľadom na to, ako sa sezóna začínala, musíme brať súčasné postavenie. Bol problém vôbec poskladať mančaft, všetko sme riešili za pochodu. Pre nedostatok hráčov nebola takmer žiadna spoločná letná príprava. Chvalabohu, podarilo sa nám dať dokopy celkom slušný tím.
Veľmi biedna je vaša domáca úspešnosť. Z deviatich zápasov len dve výhry, keď päťkrát Družstevník na vlastnom trávniku vyšiel úplne naprázdno. Čo si o to myslíte?
– Súhlasím. Mali sme doma však aj ťažkých súperov, ako Lučenec, Banskú Bystricu, Rimavskú Sobotu či Liptovský Hrádok. S Bánovou sme zase prehrali vlastným gólom v 90. minúte. V našom prípade je to asi jedno, či hráme doma alebo vonku.
Keby ste porovnali súčasný káder s lanským?
– Máme mladšie a behavejšie mužstvo ako pred rokom. Chalani potrebujú ešte trošku futbalovo i takticky dozrieť. Dokážu odohrať dve veľmi pekné stretnutia a potom zhoria. Na jar by však naša sila a kvalita mala ešte ísť hore. Intenzívne pracujeme na príchodoch dvoch skúsených harcovníkov Miroslava Božoka a Jozefa Kapláňa. Keď to vyjde, budeme mať veľmi dobré mužstvo.
V akom štádiu je angažovanie Božoka, aj hráča majstrovského Ružomberka zo sezóny 2015/2006 a víťaza Slovenského i Poľského pohára?
– V podstate už sme dohodnutí. Miro si akurát musí ešte doriešiť nejaké záležitosti v Michalovciach, kde naposledy pôsobil. Hovorili sme o zmluve do konca sezóny. Len mimochodom, Božok je už Štavničan. Dvesto metrov od ihriska má tri roky postavený dom, takže na tréningy môže chodiť aj v šľapkách.
Čo Kaplán, futbalista s bohatou minulosťou s angažmánmi v Malajzii a Singapúre, ktorý je momentálne hráčom Tatrana L. Mikuláš?
– Takisto už má záujem odísť z profesionálneho futbalu. Jozef si hľadá robotu a futbalu sa chce venovať skôr pre radosť.
Takže s nádejou sa pozeráte v ústrety jarnej polovice?
– Áno. Od týchto dvoch prestupov, ak sa dotiahnu, v čo verím, si veľa sľubujem. Hoci v odvetnej časti sa mužstvo predstaví až deväťkrát na ihriskách súperov a len šesťkrát v domácom prostredí. Hneď na úvod vycestujeme k lídrovi do Lučenca, potom v šesťbodovom dueli privítame Fiľakovo. Nebude to ľahký štart...
Koľko rokov už podporujete futbal v Liptovskej Štiavnici?
– Hm, asi pätnásť. Od roku 2008 s jedinou prestávkou sa hrá u nás III. liga.
Vidno, že vás to stále napĺňa. Čo poviete?
– (Smiech). Niekedy je to už aj zo zotrvačnosti. Začiatky, keď sa každý rok postupovalo, sú už za nami. Neraz zažívame i trápenie. Tak, ako napríklad pri vstupe do tejto sezóny.
