ĽUBEĽA. V súťažnom ročníku 2016/2017 Ľubeľa preťala pomyslenú cieľovú pásku na 10. mieste, keď vykopala 31 bodov. Teraz s 26-bodovým zásahom (8 víťazstiev, 2 remízy a 2 prehry) tróni na úplne inom póle tabuľky. Očakávaná vzájomná konfrontácia s prvou Liptovskou Teplou, ktorej žreb určil posledný jesenný dátum, sa nekonala, keďže celé kolo pre nepriaznivé počasie bolo presunuté na jar.
V čom spočíva tajomstvo tak radikálneho obratu? – znela prvá otázka na trénera a brankára mužstva Partizána 36-ročného Tomáša Hvostíka.
– V lete sa káder doplnil o troch hráčov – Petra Kinika, Patrika Hlavatého a Milana Valaštiaka. Aj vďaka týmto príchodom sa podarilo vyskladať veľmi solídny mančaft. Tiež bolo dôležité, že všetci chalani z jarnej časti predchádzajúcej sezóny zostali pokope. Pozitívny zlom začal na sklonku jarnej polky. Jeseň už priniesla veľkú eufóriu. Mužstvu sa začalo dariť, prišli výsledky, ktoré ešte viac chlapcov nakopli a potom to išlo akoby samo. Mňa len teší, že hráči radi chodia na tréningy, že sa futbalom bavia a majú z neho úprimnú radosť. To je naša veľká devíza.
Jeseň, až na finiš, bola jedna báseň. 9 zápasov bez prehry, z toho osem víťazných. Až na konci ste zakopli – v Hubovej 1:4 a doma s Likavkou 2:3. Došiel mužstvu dych?
– To nie. Musím priznať, že Hubová nás herne prevýšila. Matúš Koreň, ktorý nastúpil v druhom polčase, strelil tri góly a zápas bol vybavený. Viac nás mrzí strata bodov s Likavkou. Hostia štyri razy vystrelili na bránu a z toho trikrát skórovali. My sme mali pätnásť čistých šancí, lenže chalani sa nedokázali presadiť. Kvôli tejto prehre sme prišli o aktuálnu prvú priečku.
Čo vás zavialo do tamojšieho futbalového klubu?
– Som rodák z Liptovského Mikuláša, no do Liptova som sa vrátil po dlhšom čase. Prvou zastávkou bol Svätý Kríž, ktorý sa v tom čase zachraňoval. Tam som trénoval i chytal. Do Ľubele ma zlákal Juraj Magura. Už som chcel v prvom rade trénovať, no došlo k dohode, hoci Ľubeľa mala tento post obsadený. Šesť kôl pred koncom minulej sezóny ma oslovil predseda Partizána Marián Matejovie, či by som to aj s chlapcami neskúsil.
Aké boli vaše predchádzajúce brankárske adresy?
– Prešiel som niekoľko klubov. Chytal som za Bánovú, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Stráňavy, Turčiansku Štiavničku, Turany, Vysoké Tatry.
Ktorým hráčom by ste dali honor ťahúni mužstva?
– Podľa mňa v tíme nie je nejaký mimoriadne vyčnievajúci hráč. Tvoríme jeden kolektív, ktorý ide za spoločným cieľom. Najväčšou osobnosťou je Radoslav Bella, futbalista s bohatými skúsenosťami. On je aj tvorcom hry. Ďalej by som spomenul Petra Kinika, Jána Vyšného, Vladimíra Tholta, Andreja Suchého a Lukáša Baďa.
S akým plánom otvárala Ľubeľa súťažný ročník?
– Naše debaty sa niesli skôr v rovine – poďme, začnime hrať a uvidíme, ako sa bude sezóna vyvíjať. Naším zámerom bolo byť po jesennej časti okolo štvrtého miesta.
Keďže súťaž máte nádejne rozbehnutú, spresnili ste cieľ?
– Netajím, chceme urobiť všetko pre postup do V. ligy. Bol by to historický úspech futbalu v dedine. Veľkú podporu má klubu i v obci. Aj touto cestou sa chcem poďakovať nášmu predsedovi Mariánovi Matejovie a starostovi Erikovi Gemzickému. Máme prísľub, že v prípade postupu dôjde ku komplexnej rekonštrukcii trávnika, ktorý je v súčasnosti asi najhorší v regióne Liptova.
Čiže možno hovoriť o celkovej futbalovej konjuktúre v dedine?
– Určite. Vzrástli nám aj návštevy, minimálne dvesto ľudí je na každom domácom majstráku. Naši fanúšikovia chodia s nami i na ihriská súperov.
Koho pasujete za najväčších konkurentov v boji o titul?
– Niet pochýb o tom, že sú to Teplania. Zatiaľ som od nich nikde nepočul, že majú vážny záujem ísť do V. ligy. V dueloch s nami vysokú kvalitu ukázali Važec a Bobrovec. Hore sa v tabuľke tlačí tiež Hubová, no neviem aké má zámery. Ja si myslím, že asi najviac do boja o účasť v V. lige vstúpi veľmi ambiciózny Važec.
