PODTUREŇ. Popoludní bolo na priestranstve medzi obecným úradom a kultúrou nezvyčajne rušno. Desiatky pánov, ktorí sa medzi sebou veľmi srdečne vítali, mali, okrem lásky k futbalu, spoločný ešte jeden dôležitý atribút – hrávali ho v Podturni. Pre niektorých z prítomných to možno znelo až neuveriteľne, ale futbal v dedine medzi Liptovským Mikulášom a Liptovským Hrádkom oslávil (a skutočne veľmi dôstojne) 70. výročie založenia.
Organizačný výbor osláv, na čele ktorého stál Milan Janek s kolektívom, rozposlal približne 90 pozvánok. Z pracovných či zdravotných dôvodov chýbala snáď len desiatka pozvaných. Poriadne dlhý šík bývalých hráčov či trénerov sa presunul k futbalovému ihrisku. Viacerí netajili nadšenie, keď sa ocitli v útrobách štadióna. Bývalý hotel Elán prešiel poriadnou prestavbou.
„Zázemie, ktoré sa nám teraz už vo viacúčelovej budove počas uplynulého roka podarilo vybudovať, bude slúžiť, verím, minimálne dvom generáciám. Futbalistom sme vytvorili oproti minulým obdobiam skutočne neporovnateľne lepšie podmienky. Osobne ma teší, že ich ocenili aj naši bývalí hráči, ktorí si zmodernizované priestory prezreli,“ mal dôvod na spokojnosť starosta Podturne Marián Vojtík.
Medzi pozvanými sme zazreli aj Igora Mišuru. Fanúšikom hokeja bývalého brankára ešky netreba predstavovať, čo však robil na futbalovej slávnosti? „S futbalom som ako brankár začínal v Palúdzke. V Podturni som pôsobil ako obranca približne osem rokov. Je to skutočne veľmi milá spomienka. Som prekvapený a veľmi rád, že som sa jej mohol zúčastniť a že tu po toľkých rokoch na mňa nezabudli,“ netajil veľmi príjemné pocity. Tie však určite mali i ostatní účastníci vydarenej oslavy...
Hokejisti v tých časoch mali k futbalu veľmi blízko, platilo to, samozrejme, i opačným smerom. „Pravidelne sme už, ako starí páni, v lete organizovali futbalové zápasy. Využívali sme pritom naše dobré kontakty. Hrala tu stará garda Trnavy – Adamec, Jarjabek a mnohí ďalší. Hokejisti s futbalistami boli jedna veľká rodina, vzájomne sme sa chodili povzbudzovať. Keď sme hrali hokej, už sme vedeli, kde nám fandí skupina z Liptovskej Kokavy, z Bobrovca či z Podturne,“ zaspomínal Igor Mišura.
Z priestorov štadióna sa účastníci oslavy presunuli do kultúrneho domu. I tam bol priestor na lov v spomienkach. „Človeku sa až nechce veriť, že už ubehli takmer tri desaťročia odvtedy, čo som tu pôsobil. Podtureň veru bola mojou prvou trénerskou štáciou. Stretol som tu veľa dobrých ľudí, ktorí urobili všetko pre vytvorenie čo najlepších podmienok. Želám futbalu v Podturni veľa úspechov aj do ďalších rokov,“ takto sa prihovoril Rudolf Urbanovič, ktorý po skončení hráčskej a následnej trénerskej kariéry okúsil i funkcionársky chlebík. Aktuálne je štátnym tajomníkom ministerstva vnútra.
Z rúk starostu Mariána Vojtíka si ocenenia za rozvoj futbalu v obci prevzali viacerí jeho činovníci. Suverénne najväčší potlesk patril Petrovi Zlejšiemu. Bývalý predseda fandí futbalu v Podturni už len z neba, cenu prevzal jeho syn. Počas programu v kultúrnom dome si spomienkou uctili i ďalších hráčov a funkcionárov, ktorí už nie sú medzi nami.
Na oslave nechýbali ani zástupcovia Liptovského futbalového zväzu – predseda Igor Repa so sekretárom Vladimírom Hubkom. I oni si z rúk starostu prevzali ocenenie, zakrátko sa v kulturáku pozície vymenili. „Šiesty rok som predsedom zväzu, pochodil som viaceré kluby. Takto výborne zorganizovanú oslavu som ešte nezažil. Veľká vďaka organizačnému výboru,“ zložil poklonu hostiteľom šéf liptovského futbalu.
