LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mladá tenistka dochádza za tréningom do Púchova, no nič neľutuje, práve naopak.
Ako si sa dostala k tenisu?
– Bolo to ešte v škôlke cez moje kamarátky. Mala som 6 – 7 rokov, keď ma starí rodičia zobrali na prvý tenisový tréning na kurtoch v Palúdzke. Vtedy som sa k tomu dostala. Išla som vyskúšať, začala ma to baviť. Drží ma to už jedenásť rokov.
Skúšala si okrem tenisu aj iné športové odvetvia?
– Keby som nehrala tenis, jazdila by som na snouborde. Okrem toho som dva roky jazdila na kajaku, ale od športu číslo jeden ma nič neodlákalo.
Akú veľkú úlohu zohrávajú rodičia?
– V tomto športe je podpora rodičov kľúčová, pretože bez nich by to určite nešlo. Je to hlavne o nich, čo sa týka tenisu. V našom športe na nich záleží všetko. Musia mať čas voziť nás na tréningy, financovať to a veľa obetovať. Ja mojim rodičom ďakujem. Podporujú ma aj v rozhodnutí ísť do USA a sú pri mne od úplných začiatkov.
Tenis je finančne veľmi náročný šport. Jedna raketa a loptičky asi nestačia...
– Jedna určite nestačí, treba minimálne tri. Keď už ju máme, nie je to koniec, treba sa o ňu starať – meniť výplet a gripy. Obuv musíme mať špeciálnu, pretože v inej by sme sa mohli zraniť. Tenisky sa derú aj na antuke, aj na tvrdom povrchu, treba ich kupovať, a to nie je lacný špás. Potom je dosť drahá v zime hala, všetko si hradíme sami. Dôležitou položkou je tréner. Nie je to tak, že trénujeme len hodinu denne, ak chcem byť dobrá hráčka, patrilo by sa hrať minimálne tri hodiny denne, 5 dní v týždni. Dôležité sú aj kondičné tréningy a nesmieme zabudnúť aj na rehabilitáciu.
Sú v Liptovskom Mikuláši vhodné podmienky pre tenis?
– Práveže nie. Nie sú tu ani tréneri a ani hráči, s ktorými by som mohla kvalitne trénovať. Chcela som to nejako riešiť, a tak som chvíľu chodila do Popradu, no následne ma oslovili z Púchova, kde dochádzam na tréningy dodnes. V súčasnosti trénujem v Match Point Tennis Academy pod vedením šéftrénera Michala Ďurovca. Sú tu vytvorené skvelé podmienky s dobrým tenisovým zázemím.
Venujú sa v meste tenisu aj ďalšie nádeje?
– Trénujú tu baby, no nechodia po turnajoch. Sú tu, ale mladšie odo mňa, no tie nepoznám. Na turnajoch sa s nimi nestretávam.
Kto je tvoj tenisový vzor?
– Spomedzi chlapov mám rada Nicka Kyrgiosa alebo Rogera Federera. Tenis je taký šport, pri ktorom sa človek musí sústrediť, všetci majú podobné zvyky a robia veci podobne. Kyrgios má špecifickú hru, a to sa mi páči. Na kurte sa nemusí tváriť ako robot. Mám pocit, že si to vie viac užiť a nepotláča ani emócie. Zo žien mám rada Serenu Williamsovú.
Máš 17 rokov. V tomto veku dokázali niektoré hráčky vyhrať prvý grandslam. Pomýšľaš, žeby si niekedy hrala na okruhu WTA?
– Nemyslím si to, pretože na to nemám fyzické predpoklady. Chcela by som ísť na univerzitu do USA alebo Austrálie, skôr však do USA. Odtiaľ by som sa chcela posunúť ďalej, ale cieľom je univerzita a univerzitný tenis. Čaká ma to o dva roky a o tomto kroku som plne rozhodnutá už dlhšiu dobu.
Prečo práve Amerika?
– Vzdelanie a šport je prepojené a to je podľa mňa najlepšia kombinácia. Na Slovensku by som študovať nechcela, tam sa naučím jazyk, osamostatním sa… Pre tenistu, ktorému sa nepodarí hrať turnaje ATP alebo WTA, je podľa mňa štúdium na univerzite v zahraničí tá najlepšia vec.
Čo by si chcela na univerzite študovať?
– Určite to bude niečo s marketingom. Chcem nadviazať na to, čo študujem teraz na Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Skôr však pôjde o šport ako o štúdium. Škola ale patrí k tomu, pretože jedno zranenie môže ukončiť kariéru a potom by človek nemal nič.
Vlani si bola členkou ružomberského tímu, ktorý vybojoval historický postup do extraligy.
– Do najvyššej slovenskej súťaže sa nám podarilo postúpiť až po ťažkom boji s družstvom z Prešova na ich domácej pôde. Výhra prišla v poslednej rozhodujúcej štvorhre. Je to veľký úspech, pretože do extraligy sa dostane osem najlepších družstiev. Sme v spoločnosti klubov, v ktorých sú registrované naše najlepšie tenistky. Proste veľké kluby s kvalitným zázemím. Na extraligu, ktorú budeme hrať tento rok, sa tešíme, sme skvelý tím a aj to nám pomohlo pri postupe.
Ako si na tom z pohľadu rebríčka?
– Minulý rok sa dostala do najlepšej tridsiatky mojej kategórie v konkurencii viac ako tristo dievčat. Čo sa týka žien, v tejto kategórií ešte len postupne začínam hrávať turnaje. Posledný rok som ešte dorastenka.
O svojom turnajovom kalendári rozhoduješ sama?
– Áno, je to na mne, ktorý turnaj si vyberiem. Najviac je toho cez leto, stále sú nejaké zápasy. Počas školského roka hráme cez víkendy. Turnaje sú bodované podľa kategórií od D až po A. Ďalej sú majstrovstvá krajov a národný šampionát. Takisto sa delia na letné a zimné, čiže hráme aj v hale. Postupne mi pribúda aj čoraz viac medzinárodných turnajov.
Ktorý povrch je tvoj naj-obľúbenejší?
– Mne najviac sedí antuka. Antuka je takmer všade, kurty tohto typu sú pomaly v každom meste, je to taký základ. Napríklad trávnaté kurty by sme tu hľadali ťažko. Ja som ešte na tomto povrchu ani nehrala.
Čo považuješ za tvoj najväčší úspech?
– Najvyššie radím asi titul dorasteneckých majsteriek regiónu vo štvorhre. Na regionálnom šampionáte v kategórii žien som skončila vo dvojhre tretia. Určite sem radím aj postup s Ružomberkom do ženskej extraligy.
Tenis je šport, ktorý je úzko spätý s cestovaním. Pocestovala si s tenisom svet?
– Bola som na medzinárodných turnajoch v Chorvátsku, Česku a Poľsku. Veľa človek precestuje Slovensko. Na absolvovanie viacerých medzinárodných turnajov sú potrebné vyššie finančné prostriedky.
Máš už nejaké vytypované turnaje pre rok 2018?
– Zatiaľ nie. Isto ich bude veľa, no dolaďuje sa to počas sezóny. Rozhodnem sa podľa aktuálnej formy a zdravotného stavu. Napríklad tento víkend som mala ísť na turnaj, no musela som to zrušiť, pretože som kvôli zranenému ramenu nemohla podávať.
Študuješ na Obchodnej akadémii v Liptovskom Mikuláši a trénuješ v Púchove. Predpokladám, že to bude náročné skĺbiť tieto dve veci.
– Je to náročné, hlavne keď sa musím prinútiť pozrieť do učebníc po niekoľkých hodinách tréningu . V škole mi vyhádzajú v ústrety. Doteraz som ani nemala individuálny študijný plán, no od polroka ho budem mať. Veľa vecí mi v štúdiu tolerujú a ja sa to snažím učiteľom odplatiť.
Do Púchova chodím na tri dni, som tam ubytovaná v hoteli v športovom komplexe, kde sú pre mňa a ostatných klubových hráčov vytvorené skvelé podmienky.
