Liptovské múzeum v Ružomberku je jedným z najväčších regionálnych múzeí na Slovensku. Uchováva najväčšie poklady Liptova, expozície má v celom regióne vrátane obľúbeného skanzenu liptovskej dediny v Pribyline alebo Likavského hradu.
Múzeum liptovskej dediny Pribylina
Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty.

Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským.
Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. V hornej časti areálu múzea sa nachádza statická expozícia historickej Považskej lesnej železnice.
Gotický kostol Všetkých svätých Ludrová – Kút
Vidiecky kolonizačný kostolík, postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou. Pred rokom 1466 pristavili na západnej strane dvojpodlažnú hranolovú vežu a na začiatku 16. storočia kostol rozšírili o južnú loď s novým vstupom.

Areál kostola ohraničuje neskororenesančný ohradný múr zo 17. storočia s klasicistickou bránou postavenou roku 1843. Interiér kostola je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby. Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a sv. Jána Krstiteľa (resp. Krista Dobrého pastiera), vytvorený okolo roku 1400. Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420.
Je zaujímavým príkladom miestnej podoby internacionálneho gotického slohu, ovplyvneného vzormi knižnej, nástennej a tabuľovej maľby a českého krásneho slohu. Maliarska výzdoba radí ludrovský kostol medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky regiónu i celého Slovenska.
Hrad Likava
Kráľovský strážny hrad, ktorý pred rokom 1341 vybudoval zvolenský župan Donč. Od konca 14. storočia ho do užívania dostávali liptovskí župani, bol v držbe viacerých významných rodov, najmä Hunyadyovcov, Illésházyovcov a Thökölyovcov. Posledne menovaní hrad v druhej polovici 17. storočia prebudovali na prepychovú súkromnú rezidenciu. V rokoch 1431 – 1434 bol významnou husitskou pevnosťou, v 14. – 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní. Po dobytí hradu cisárskym vojskom v decembri 1670 sa stal majetkom uhorskej kráľovskej komory.

V roku 1707 ho knieža František II. Rákoczi prikázal zbúrať. Počas svojej existencie bol sídlom rovnomenného hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova. Architektúra hradu je cenným svedectvom obdobia neskorej gotiky a renesancie, palácový komplex sa radí medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku.
Liptovské múzeum v Ružomberku, sídlo
Expozície múzea ponúkajú návštevníkovi komplexný obraz o živej i neživej prírode Liptova, významných archeologických nálezoch a lokalitách, jeho histórii od najstarších čias po súčasnosť i možnosť pokochať sa skvostami umeleckohistorických pamiatok regiónu, vystavenými v Galérii sakrálneho umenia a expozícii Štefana Šovánku.
Osobitná pozornosť je venovaná histórii výroby papiera na Slovensku a osobnosti Andreja Hlinku. Súčasťou ponuky je aj množstvo kultúrnych a vzdelávacích podujatí, výstavných projektov, vrátane národných a medzinárodných prehliadok umeleckej fotografie, tradične spájanej s tvorivým autorským zázemím Ružomberka a inštitúciou Liptovského múzea.
Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš
Historická budova na mieste niekdajšieho zájazdného hostinca, spomínaného už v 17. storočí. Okrem primárnej funkcie hotelového a reštauračného zariadenia, ktorá bola čiastočne zachovaná až do 70. rokov 20. storočia (názov podniku vznikol po roku 1850), slúžil Čierny orol aj ako centrum kultúrneho života, ktoré svojím významom presiahlo hranice Liptovského Mikuláša. V roku 1830 sa tu začala písať história slovenského ochotníckeho divadelníctva, neskôr v jeho budove sídlili viaceré spolky, vrátane kultúrneho a čitateľského spolku „Větín“.

Počas prvomájovej demonštrácie v roku 1918 odznela pred jej účastníkmi, zhromaždenými na nádvorí Čierneho orla, Mikulášska rezolúcia, prvý verejný dokument, ktorým sa slovenský národ otvorene prihlásil k právu na sebaurčenie a k myšlienke česko-slovenskej vzájomnosti. V súčasnosti je v budove umiestnená unikátna expozícia Z dejín lovu, poľovníctva a rybárstva na Liptove a konajú sa tu početné kultúrne a vzdelávacie podujatia.
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
Národopisné múzeum bolo zriadené rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku uznesením č. 214 zo dňa 15. júna 1955 ešte ako Okresné vlastivedné múzeum hornoliptovského ľudu. Na Národopisné múzeum Liptova bolo premenované až v roku 1960, kedy bola rozšírená aj jeho zberná oblasť na územie celého Liptova. Od roku 1974 je organizačne pričlenené k Liptovskému múzeu v Ružomberku. Od roku 2004 je novým sídlom Národopisného múzea historická budova Soľného úradu.
Vlkolínec, roľnícky dom
Tradičný trojpriestorový dom s hospodárskymi stavbami v lokalite svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, charakteristický pre horské oblasti stredného

Slovenska. Expozícia dobového spôsobu života a bývania dolnoliptovskej roľníckej rodiny z prvej polovice 20. storočia. V humne objektu sa konajú príležitostné výstavy z tvorby ľudových remeselníkov a ďalších umelcov, je tu umiestnená časť stálej expozície, venovaná tradičnému poľnohospodárstvu.
Obec zapísaná v Zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO
Havránok
Areál s náznakovými rekonštrukciami obytných, fortifikačných a kultových objektov z mladšej doby železnej a staršej doby rímskej, jedna z najznámejších a najdôležitejších lokalít púchovskej kultúry na Slovensku. Súčasťou archeologického múzea je aj pôvodná veža stredovekého kostola Panny Márie, ktorého história siaha až do 12. storočia, a základy a opevnenie stredovekého hrádku na vrchole Havránku.
Veža Kostola Panny Márie
Gotické dedičstvo Liptovskej Mary – expozícia predstavuje v reprodukovanej podobe súbor tabuľových malieb z polovice 15. storočia, ktoré boli súčasťou pôvodných gotických oltárov – mobiliáru stredovekého kostola Blahoslavenej Panny Márie.