LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Výskyt štvornožcov vrátane plazov z čias, keď na Zemi žili dinosaury, nebol na našom území až donedávna známy.
Územie Slovenska bolo počas tejto éry v prevažnej väčšine zaplavené morom, preto bol predpoklad nálezu štvornožcov veľmi malý. Výnimkou boli iba odtlačky stôp dinosaura z Vysokých Tatier, ktoré boli objavené v roku 1977 v Tichej doline.
Čierna kostra vo vápencovom hrobe
Situácia sa však zmenila vďaka významnému nálezu Andreja Čerňanského, paleontológa z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegov.
„Od Pavla Hericha zo Správy jaskýň som dostal informáciu, že v jednej z neprístupných jaskýň v Demänovskej doline sa v strope nachádza malá kostra. Na pomoc som si prizval svojich kolegov Juraja Šurku zo Slovenskej akadémie vied a Mária Olšavského z Geodetického ústavu Dionýza Štúra, ktorí sú skúsenými geológmi, jaskyniarmi,“ predstavil nový objav doktor Čerňanský.
Keď sa po hodine plazenia a lezenia v jaskyni Štefanová dostali do siene zvanej Eldorádo, vo svetle bateriek našli čiernu kostru pochovanú v jej vápencovom hrobe.
Na dne extrémne slaného mora
Aj najväčší nadšenci sa po troch dňoch v jaskyni tešia na svetlo Čítajte K nálezu kostry najstaršieho stavovca na Slovensku viedla podľa Čerňanského súhra viacerých okolností a ani jej získanie zo steny jaskyne nebolo vôbec jednoduché.
„Prácne sa nám ju podarilo zachrániť. Vápenec je tvrdý ako betón a po 245 miliónoch rokoch ju rozhodne nechcel vydať ľahko. Táto hornina, ktorá nášho živočícha pochovala, sa ukladala na dne plytkého extrémne slaného mora. Po našich veľhorách vtedy nebolo ani chýru a všetky kontinenty boli spojené do jedného superkontinentu zvaného Pangea,“ priblížil paleontológ.
Skúmali ju modernými technológiami
Výskumníci kostru plaza z Demänovskej doliny následne laboratórne analyzovali s pomocou počítačovej tomografie.
Ukázalo sa, že deväť stavcov a rebrá sú v anatomicky správnej pozícii. Tomografia ukázala napríklad aj kosti zadnej končatiny a panvy.
„Zistili sme, že ide o pachypleurosaura, čo bola skupina menších plazov žijúcich pri pobreží. Boli to plavci, i keď sa nevedeli potápať do väčších hĺbok, o čom svedčí i morfológia ich stredného ucha. Živili sa článkonožcami, mäkkýšmi a dospelé jedince vedeli uloviť i ryby,“ povedal.
Pachypleurosauria spolu s líniou Nothosauria a Pistosauria tvoria klád Eosauropterygia. Ide o vyhynutú skupinu živočíchov.
„Len dodám, že nejde o dinosaury,“ spresnil výskumník.
Našli ho na mieste, kde skutočne žil
Nálezy týchto plazov boli známe z triasových usadenín Talianska, Švajčiarska, Nemecka a Číny. Doteraz však neboli objavené na území Západných Karpát.
Poznáte svoj región? Odpovedzte na otázky o Liptove. Čítajte Usporiadanie kostí v správnej pozícii však vylučuje možnosť transportu na veľkú vzdialenosť. Podľa doktora Čerňanského to znamená, že tento živočích naozaj žil v tejto oblasti, kde sa aj našiel.
Hornina, v ktorej kostru objavili, predstavuje gutensteinský vápenec. Zaujímavosťou je, že v tomto type vápencov sú akékoľvek skameneliny veľmi zriedkavé.
„Nález však poukazuje ešte na jednu vec. Na všetkých ostatných lokalitách vo svete boli tieto plazy viazané na pobrežie. Končatiny pachypleurosaurov boli schopné i pohybu po suchej zemi. Niečo také sa tu ale nepredpokladalo. Objav pachypleurosaura tak indikuje ešte jednu novú skutočnosť a to prítomnosť nejakých, nad hladinu mora vyvýšených oblastí, napríklad v podobe malých ostrovov,“ uzavrel doktor Čerňanský.
Súčasťou múzea v Liptovskom Mikuláši
Nový nález mení poznanie nielen čo sa týka výskytu menších plazov pred 245 miliónmi rokov, ale aj ich spôsobu života a aj doteraz známu mapu časti superkontinentu Pangea na našom území.
„Odkrýva priam detektívnym spôsobom tajomstvá minulosti, čím poukazuje na jednu z najpríťažlivejších tvárí vedy, a stáva sa tak aj cenným a inšpiratívnym príkladom pre ďalších potenciálnych mladých vedcov z radov našich študentov,“ zdôraznil Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Kostru 245 miliónov rokov starého pachypleurosaura z Demänovskej doliny vedci venovali do zbierkového fondu Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Autor: STAN, L. MILLER
