LIPTOV. Minister životného prostredia László Sólymos si myslí, že myšlienka spoločnej slovensko-poľskej kandidatúry na zorganizovanie zimných olympijských hier (ZOH) vo Vysokých Tatrách je síce pekná, ale jej realizácia by bola náročná.
Reagoval tak na vyjadrenie predsedu NR SR Andreja Danka, ktorý označil spoločnú zimnú olympiádu za sen, ktorý netreba prestať snívať.
Podľa slov šéfa envirorezortu by to bola obrovská záťaž pre životné prostredie, najmä v tatranskej oblasti.

Vychádza z kvality vzájomných vzťahov
Myšlienku zorganizovania ZOH víta minister dopravy a výstavby Árpád Érsek .
„Jedna olympiáda môže mať pre štát obrovský zisk, napríklad čo sa týka turistiky,“ uviedol Érsek s tým, že ak je olympiáda zorganizované zle, nemusí to pre krajinu dopadnúť dobre.
Doplnil, že takúto myšlienku je potrebné podrobne rozanalyzovať, pretože ide aj o výstavbu infraštruktúry v spolupráci s Poľskou republikou.
Danko avizoval, že sa témou oživenia spoločnej kandidatúry chce opäť zaoberať na pôde parlamentu a jeho výborov.
„Som presvedčený, že Slováci a Poliaci by olympiádu určite zvládli,“ zdôraznil Danko.
Vychádza z presvedčenia o kvalite vzájomných slovensko-poľských vzťahov a intenzite vzájomnej spolupráce.
Krakov vycúval po referende
Slovensko sa spolu s Poľskom chceli uchádzať o organizovanie zimných olympijských hier v roku 2022. Prípravný výbor kandidatúry počítal s dvoma teritoriálnymi zónami. Prvá by mala byť v Krakowe a jeho okolí a druhá v Tatrách. Počítalo aj s usporiadaním súťaží v zjazdovom lyžovaní na slovenskom území v Jasnej.

Poľské mesto Krakov sa ich v pôvodnom pláne chystalo usporiadať v spolupráci s nízkotatranským strediskom Jasná. Zo spoločnej kandidatúry napokon zišlo. Poľské mesto Krakov vycúvalo v roku 2014 z kandidatúry po referende, proti olympiáde bolo takmer 70 percent hlasujúcich.
Zjazdovky v nízkotatranskom stredisku Jasná pri Liptovskom Mikuláši by mali byť hlavným dejiskom pre olympijské disciplíny alpského lyžovania.