HYBE. „Lepšie sa mi bude rozprávať o rok, to už budeme v II. triede,“ gurážne vyhlásil na úvod podpredseda futbalového Tatrana Karol Pavlíček.
Vlani Hybe v nadstavbovej časti hrali len v skupine o umiestnenie, teraz sú vážnym ašpirantom na postup, v čom tkvie tajomstvo obratu? – spýtali sme sa 53-ročného funkcionára.
– Spolu s predsedom Zdenkom Michalidesom sa tri roky snažíme vyskladať konkurencieschopný mančaft. Zadefinovali sme si vlastnú filozofiu – späť stiahnuť našich hráčov, ktorí vyšli z Hýb a sú sa roztrúsení po iných kluboch. Za dva roky sa nám až siedmi vrátili. Momentálne za Tatran hrá 95 percent chalanov z našej obce a len dvaja cezpoľní. Čiže základom výkonnostného posunu bolo skvalitnenie kádra. Mužstvo sme potrebovali dostať na určitú úroveň a potom pokukovať po vyšších métach. Teraz prišiel ten správny čas, preto jednoznačne ideme za postupom.
Pod Poludnicou chcú pokračovať v budovaní kádra Čítajte Vo svojich radoch máte aj najlepšieho kanoniera súťaže 21-gólového Michala Cibuľu, naposledy hráča Liptovského Hrádku. Ako sa vám tento krok podaril?
– Michal už aj píska a uvažoval so skončením aktívnej činnosti. Mal som s ním rozhovor a snažil som sa ho presvedčiť, nech to ešte skúsi a podarilo sa. Tiež jeho korene siahajú k nám, jeho starí rodičia pochádzali z Hýb. Je to futbalista s veľkou charizmou, cítiť ho nielen na ihrisku, ale tiež v kabíne. Spoluhráči ho rešpektujú, pomohol nám aj ľudsky dať kolektív dokopy.
Takže možno hovoriť o futbalovej konjunktúre v Hybiach?
– Určite. Robíme všetko preto, aby sme napredovali. Materiálne sú chlapci zabezpečení slušne, funguje spolupráca s obcou i urbárom. Takisto káder je veľmi solídny.
Odrazili sa dosiahnuté výsledky i na diváckom záujme?
– Žiaľ, zatiaľ nie. To je problém, ktorý nás trápi, pasujeme sa s ním, kde – čo vymýšľame, lenže ľudia si stále nevedia nájsť cestu na naše ihrisko. Máme štyridsať--päťdesiat skalných, čo je málo. Verím, že teraz sa aj dedina futbalovo zobudí. Napríklad na zápas žiačikov príde 50 divákov, čo je zase bomba.
Vráťme sa ešte k jesennej časti. Nemrzia vás dve domáce remízy, mohla byť vaša efektivita stopercentná?
– Každý zápas mal svoj príbeh. S Kráľovou Lehotou (2:2), to je vždy veľké derby. Bez ohľadu na to, kto kde stojí v tabuľke, zápas býva otvorený a plný emócií. Nuž a s Podturňou (2:2), to bolo vynikajúce stretnutie s veľmi dobrým súperom. Prehrávali sme 0:2, no napokon mužstvo dokázalo zachrániť bod.
Došlo aj v zime k nejakej rotácii v kádri?
– Celá partia zostala pohromade, no môžeme sa pochváliť dvomi čerstvými posilami. Marek Vozárik prišiel z Podturne a Lukáš Šveda sa k nám vrátil z Liptovskej Kokavy.
Takže, aké parametre má súčasný mančaft Hýb?
– Určite spĺňa kritériá aj na II. triedu. Máme skúsený a vyvážený tím na všetkých postoch. Tréner Marián Zuskin sa môže oprieť o osemnásť hráčov. Ešte sa pozeráme po nejakom type na ľavú stranu obrany.
Achillovou pätou na väčšine dedín je tréningová dochádzka. Ako je to u vás?
– Na tréningoch sa schádza deväť až dvanásť hráčov, čo považujem za pozitívne číslo. Nemalú zásluhu na tom má aj Marián Zuskin, niekdajší veľmi dobrý futbalista. Pred dvomi-tromi rokmi chodilo na tréningy päť-šesť chalanov. Najbližší víkend 2. – 4. marca chlapci pôjdu na sústredenie do Liptovského Jána. Trochu popracujú na kondičke, budú spolu, ešte viac sa môžu stmeliť a zároveň je to aj akási forma odmeny za vydarenú jesennú časť.
Už ste spomenuli predsedu Zdenka Michalidesa i trénera mužstva. Kto ešte s vami ťahá futbalovú káru v dedine?
– Máme päťčlenný výbor a okrem nás troch ešte v ňom pracujú Peter Lehotský a Roman Šveda.
Ak všetko vyjde podľa vašich predstáv, po akej dobe by sa v Hybiach hrala druhá najvyššia futbalová súťaž?
– Po siedmich rokoch. Starí pamätníci si spomínajú aj na éru I. triedy.
Čo by ste dodali na záver?
– Že máme svoje zásady, ktoré vychádzajú z maximálnej korektnosti. Dbáme na to, aby naše vzťahy s ostatnými mužstvami, ale aj s rozhodcami, boli vždy férové a slušné. To je také naše hybské krédo.
