LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Organizátori na pódiu pred historickým župným domom liptovskomikulášskeho protestného zhromaždenia, šlo o občiansku iniciatívu. Stoja za ňou Jiří Kolínský, Ľubomír Raši a ďalší dobrovoľníci z občianskeho združenia Diera do sveta aj veľa jednotlivcov, ktorí sa sami zapojili.
Stretnutie otvorila skladba Roba Grigorova, zaspieval ju Stanislav Štofčík za hudobného sprievodu Ľubomíra Rašiho a bubeníka Mareka Madliaka z legendárnej liptovskomikulášskej skupiny Barbarosa. Po nich vystúpil organizátor Jiří Kolínský, ktorý vyzval zhromaždený dav k pokoju.
Nie prevrat, ale výdobytok demokracie. Odkazujú z Ružomberka Čítajte „Keď sme sa tu stretli pred týždňom, nálada bolo smutná. Bola to pietna spomienka a už vtedy som bol rád, že táto tragická udalosť nenechala ľudí ľahostajnými a mnohí prišli vyjadriť podporu a spolupatričnosť rodinám, ktoré prišli o svoje deti. Odvtedy prešiel týždeň a my sme pevne verili a dúfali, že ľudia, ktorých sme vtedy vyzvali, aby voči sebe vyvodili dôsledky alebo ľudskú zodpovednosť, tak spravia. Oni nespravili. Nespravili skoro vôbec nič,“ povedal jeden z organizátorov Jiří Kolínský.
Premiérovi republiky poslal odkaz, na ktorý ľudia reagovali potleskom. „Nepáči sa nám atmosféra, ktorú ste v našej krajine rozšírili, nepáči sa nám prostredie, ktoré tu na Slovensku je. Ako je možné, že v tejto krajine rovno pri Vás sedeli ľudia priamo prepojení na mafiu. Ako je možné, ako ste dopustili, aby bolo v tejto krajine možné vraždiť novinárov, slušných ľudí?“
„Ja o odpoveď už nežiadam, stačilo by jediné, keby ste z tejto vlády so všetkými ministrami odstúpili.“
Toto nie je štát politikov, ale náš štát
Riaditeľka súkromnej základnej umeleckej školy Eva Ohraďanová priznala, že najprv hľadala dôvody, prečo by nemala vystúpiť. „Potom som si uvedomila, že nejde iba o mňa, ale aj o moje deti a nasledujúce generácie. Ide aj o mojich rodičov, ktorý na námestie v 89 tak isto dohnala myšlienka na budúcnosť ich detí.“
Odvtedy sa veľa zmenilo, nesporne aj k lepšiemu. Napriek tomu sú dnes opäť plné námestia. „Tak kde nastala chyba? Naši rodičia bojovali za slobodu, lebo vedeli, aké je žiť bez nej.“
Upozornila na to, že je isté, že boli prekročené medze a je správne, ak občania svojím konaním dávajú nesúhlas s tým, čo sa deje v tomto štáte.
„Stojím na strane štátu, poctivých ľudí, mojich detí a mňa samotnej. Toto nie je štát politikov, ale náš štát. Každý ďalší, politik ktorý sa ujme starostlivosti o tento štát a nebude sa oň starať dobre, bude nahradený.“
Nesmieme tolerovať nespravodlivosť
Dalibor Perašín z organizácie YMCA povedal, že autokratická moc sa bolí horiacich sviečok. „Získali sme slobodu, ktorá je opäť v ohrození. Nedovoľme, aby naše sviečky zhasli.“
Každá zmena musí nastať nielen zhora, ale aj zdola. „Nesmieme tolerovať ani malú nespravodlivosť vo svojom okolí, napríklad ani v podobe odmietania, či ponižovania odkázaných. Zmena sa začína jednotlivcom, človekom, ktorý neprestáva bojovať so svojimi vlastnými slabosťami.
Búria sa aj študenti
Sedemnásťročná študentka gymnázia Nina Rossová verí, že ľudia si zaslúžia poznať pravdu. Vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám zavraždenej dvojice.
„V hlave mi víri otázka, prečo museli veci zájsť tak ďaleko, aby sme si uvedomili, že niečo nie je v poriadku? Prečo sme až doteraz akceptovali korupciu na najvyšších miestach, keď žijeme v krajine, ktorá nesie prívlastky ako demokratická, kultivovaná ši rastúca? My študenti si plne uvedomujeme, aké podvody sa dejú na najvyšších miestach a požadujeme, aby sa z týchto nespravodlivostí vyvodili adekvátne dôsledky," povedala pred davom dvoch a pol tisíc ľudí mladá študentka.
Zhromaždenie uzavrel modlitbou Vladimír Pavlík, kňaz zo Závažnej Poruby, spoločný spev štátnej hymny a štrnganie kľúčmi.
