Nedeľa, 17. november, 2019 | Meniny má Klaudia

P. Hurajt: Som rád, že som sa vrátil k futbalu

Majiteľ bronzu zo zimných olympijských hier kope prvú triedu za Pribylinu.

Vo Vancouveri našiel rodák zo Štrby životnú formu.Vo Vancouveri našiel rodák zo Štrby životnú formu.(Zdroj: TASR)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Čerstvý štyridsiatnik Pavol Hurajt zaskočil športový svet počas ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. V pretekoch s hromadným štartom vybojoval nečakanú bronzovú medailu. Výbornú výkonnosť preukazoval počas celého podujatia. V šprinte bol siedmy a vo vytrvalostných pretekoch skončil na 5. priečke. Momentálne si užíva športový dôchodok, no na pohyb nezabudol. V drese TJ Pribylina, účastníka I. triedy Liptovského futbalového zväzu, načne túto jar tretí rok na zelených trávnikoch.

Ako sa olympijský medailista dostal k dedinskému futbalu?
– Už ako žiak som hrával za Štrbu, kde trénoval žiacke družstvá môj otec. Bola to všeobecná športová príprava vo forme futbalu, bicykla, turistiky, posilňovne, beh a beh na lyžiach. Bol som aj členom folklórneho súboru. Snažili sme sa pripravovať všestranne. Neskôr sme si vybrali šport, na ktorý sme sa špecializovali.

Kopli ste si do lopty aj počas profesionálnej kariéry?
– V Štrbe som pokračoval aj v doraste. Hrával som prvú triedu, tzv. horskú ligu. Keď som mal 15 – 16 rokov, musel som sa rozhodnúť. Vybral som si bežecké lyžovanie, resp. biatlon a podarilo sa mi dostať do reprezentácie. Futbal je kontaktný šport a riziko zranenia je vysoké. Od zelených trávnikov som sa musel na dlhú dobu odmlčať. S chalanmi sme počas profesionálnych biatlonových rokov hrávali futbal na sústredeniach v rámci rozcvičky alebo voľnejšieho tréningu. Biatlonový kolotoč mi ani nedovolil priblížiť sa k futbalu.

Prečítajte si tiež: Slovensko vymenil za Slovinsko Čítajte 

Hráte za Pribylinu. Prečo obliekate dres práve tejto podtatranskej dediny?
– Po ukončení profesionálnej kariéry som si dal pauzu, potreboval som si oddýchnuť. Štrba hrala IV. Ligu, na ktorú som fyzicky mal, no technicky určite nie. Pribylina bola jasnou voľbou, pretože tam čiastočne bývam. Chodím si zahrať a to hlavne, keď ich je málo. Pred mesiacom som oslávil štyridsiatku, a tak sa do toho veľa nehrniem. Hlavne si chodím zahrať, zabaviť sa a vyplniť voľný čas športom. Je to veselšie, akoby som mal ísť sám behať na dve hodiny do lesa.

Ako sa na vás pozerajú spoluhráči alebo súperi? Vnímali vás hlavne po výmene lyží za loptu ako medailistu spod piatich kruhov?
– Niektorí viac, niektorí menej. Som športovec rovnako ako oni, nerobím žiadne rozdiely. Neviem ako ma vnímajú chalani v šatni, no ja som sa vždy snažil byť člen kolektívu. Priznám sa, hrávam aj za veteránov v Štrbe. Hlavne hrávam, aby som nepribral. Chcem byť v športe stále aktívny. Som rád, že som sa k futbalu vrátil.

Prečítajte si tiež: J. Gereková o konci kariéry: „Tak som to cítila...“ Čítajte 

Lepšie ste sa teda cítili na lyžiach ako v kopačkách?
– Samozrejme. Lyže sú úplne iné. Moja futbalová technika nie je najlepšia, občas sa mi lopta od nohy odrazí ako od betónu. Je to trošku zaujímavé, ale snažím sa.

V biatlone ste bojovali sám za seba, no futbal je kolektívny šport. Vnímate rozdiely aj v tomto smere?
– Je to tak, v tréningoch aj pretekoch som išiel sám za seba, spoľahnúť som sa mohol len na svoj výkon. Možno aj preto som poškuľoval po futbale. Predsa je tam kolektív a s tým spojená sranda.

Aký post zastávate?
– Zatiaľ mám ešte akú-takú kondičku, takže hrávam v zálohe. Stíham sa zapojiť do útoku a aj viem pomôcť pri bránení.

Pribylina je pred jarnou časťou na poslednej priečke. Kde je problém?
– Keď som prišiel k týmto chalanom, hrali piatu ligu a mužstvo bolo veľmi kvalitné. Je fajn, že v tíme hrajú domáci hráči, žiadni cezpoľní. Nielen v Pribyline, ale aj v ostatných dedinách sa pasujeme s nedostatkom mladých chalanov. Je ich čoraz menej a doplnenie mužstva je nulové. Hráči starnú v klube a kvalita ide dole, pretože niektorí končia a zároveň aj starnú. Je to síce na rozpadnutie, no stále sa vieme dať dokopy. Zabojujeme a verím, že prvú triedu zachránime.

Čo robí Pavol Hurajt po kariére a mimo dedinského futbalu?
– S manželkou máme kolibu, resp. reštauráciu a máme čo robiť. Mám zamestnanie a spomínané voľné chvíle vypĺňam futbalom. Nemôžem so športom úplne skončiť. Telo si naďalej vyžaduje pohyb a mám vybudované návyky.

Nechystáte návrat k biatlonu v úlohe trénera?
– Pred asi dvoma rokmi som dostal ponuku na post trénera mužskej reprezentácie. Odmietol som, pretože dlhé roky som bol väčšinu času mimo domova. Chcem byť doma, venovať sa rodine. V úlohe kouča by som bol na tom rovnako ako počas kariéry, čiže trištvrte roka na sústredeniach a pretekoch.

Prečítajte si tiež: M. Spodniak: „Tvrdou drinou môžem dokázať všetko.“ Čítajte 

Slovenský biatlon síce získal na ZOH v Pjongčangu zásluhou Kuzminovej tri cenné kovy, no na nedávnom národnom šampionáte bolo nastavené zrkadlo. Účasť nebola príliš veľká, na štarte boli len tri ženy.
– Porovnal by som to aj s pribylinským futbalom. Vieme, že mládeže je málo, ťažko sa hľadajú talenty. Neprichádzajú mladí a tím sa nedopĺňa, konkurencia nerastie. Rovnaké je to aj v biatlone. V mužskej kategórii sú to, až na výnimky, 30-roční chlapi. Mužský aj ženský biatlon potrebuje osem kvalitných pretekárov. Štafeta musí byť plne funkčná a v prípade zranenia a choroby nesmieme byť zaskočení. Je problém so systémom športu.


Nie je škoda, že v Liptove nie je bežecký alebo biatlonový areál?
– Určite áno, no najprv treba nájsť žiakov a talenty. Následne treba vybudovať podmienky. Ide to ruka v ruke, ale je to na niekoľko hodín rozprávanie. Nejde len o biatlon, ale aj futbal, cyklistiku alebo atletiku. Žiaľ, mladých nevychovávame.

Prečítajte si tiež: Začínali s dvomi pármi rukavíc, teraz ich rešpektujú v Európe Čítajte 

Je spomienka na osem rokov starý bronzový Vancouver stále čerstvá?
– Samozrejme, je to olympijská medaila a na to sa nezabúda. Spomienky sa mi vrátili, aj keď som bol teraz v Pjongčangu. Sú to vnútorné pocity. Nie je to každodenné, ale pri príležitostiach, ako sú rôzne spoločenské akcie alebo odovzdávanie cien, samozrejme, áno. Čas plynie a ja sa viac zameriavam na súčasnosť ako minulosť.

Určite ste si obľúbili nejakú biatlonovú destináciu. Máte aj svojho dedinského futbalového favorita?
– Vancouver je, pochopiteľne, číslom jedna. Ihriská v Liptove sú na dobrej úrovni, podmienky sú slušné aj v útrobách, ale zatiaľ nemám nejakého favorita. Tam, kde sa vyhráva, je to obľúbené a keď sa nedarí, dobré spomienky nie sú. V Hubovej som dal prvý gól za Pribylinu, dva dni pršalo a bolo to úplne premočené. Je to paradox. Slnko a Vancouver priniesli bronz, Hubová a dážď prvý gól.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  2. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  3. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  4. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu
  5. Raj prírodného snehu Aflenzer Bürgeralm v regióne HOCHsteiermark
  6. Dlhopisy a zmenky: fixný výnos 5,5 - 7 % p.a.
  7. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku?
  8. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček
  9. Darčeky sa dajú tento rok kúpiť výhodnejšie
  10. Obyčajné dáta sa dokážu premeniť na neobyčajné veci
  1. Sloboda na Slovensku oslavuje 30 rokov
  2. O2 opäť pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť
  3. Čo funguje v českom obchodnom registri lepšie ako na Slovensku
  4. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku?
  5. Noc divadiel má okrúhle výročie a je v znamení Nežnej revolúcie
  6. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu
  7. Laserovou terapiou proti chorobám z povolania
  8. Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť
  9. Zdarma doživotně radary a zľava 23 % na autokamery Mio MiVue 731
  10. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou
  1. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 9 656
  2. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 9 427
  3. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 9 159
  4. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 9 099
  5. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 7 300
  6. Ako efektívne doplniť železo? Odpovedá MUDr. Radovan Juríček 7 201
  7. 5 najúčinnejších tipov, ako sa zbaviť bolesti hlavy 5 591
  8. TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch 5 555
  9. Príbehy z raketovej základne, ktoré ste nikdy nemali počuť 4 879
  10. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 4 318

Téma: Šport


Článok je zaradený aj do ďalších tém Futbal, Biatlon, Slovensko

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Aká bola Nežná revolúcia na Liptove

Z balkónov rečnili Rúfus, Tarageľ, Turzonovová a Adamčiak.

Fedor Polóni (vľavo) a Alexander Slafkovský (vpravo).

Rozhovory a postrehy štyroch osobností. O Nežnej a o revolúcii

Radislav Kendera, Martin Droppa, Nina Rossová a Dagmara Sarita Poliaková hovoria o Nežnej revolúcii, o slobode a o tom, čo pre nich znamená.

Nežná revolúcia na Liptove.

Ružomberskú skládku v marci pravdepodobne zatvoria

Ružomberské technické služby chceli dostavovať novú kazetu k existujúcej skládke. Pripravovali sa na to roky. Zákon im to po novom neumožňuje.

Odpad v regióne odvážajú Technické služby Ružomberok

Policajti bili študentov, chceli sme ich podporiť

Hybnou silou udalostí Novembra 1989 boli aj na Slovensku umelci a študenti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starosta Šoporne: Drogy v obci sú problém

Stala sa Šoporňa brlohom drogových dílerov? Polícia tvrdí, že nie. Domáci si však myslia niečo iné.

Vybrali SME

Už ste čítali?