LIPTOV, ORAVA. Vrcholom skialpinistickej sezóny na Slovensku sú bezpochyby preteky Bokami Západných Tatier, ktoré spájajú regióny Oravy a Liptova. Po minuloročnom jubileu sa tento rok prehupli už do druhej desiatky. Za tú dobu sa stali fenoménom, ktorý si zaslúži uznanie nielen medzi športovcami, ale aj medzi širokou verejnosťou. Preteky predstavujú čisté spojenie prírody, pokory, priateľstva a vzájomnej pomoci. Od prvého ročníka sú súťažou dvojíc, čo dotvára špeciálne čaro. Pretekáte po boku kamaráta, na ktorého sa môžete spoľahnúť a rovnako on na vás.
Bokami Západných Tatier existujú len vďaka zanietencom a jedným z nich je horský záchranár Branislav Jurina zo Zuberca, s ktorým sme sa porozprávali.
Prečo ste od prvého ročníka stavili na súťaž dvojíc?
Každý skialpinista by sa mal pohybovať mimo značených chodníkov minimálne vo dvojici. Keby sa stalo niečo nepredvídané, aspoň si vedia pomôcť. V tom je krása našich pretekoch. Keď jeden nevládze, druhý potiahne. Je to hlavne o pomoci.
Ako vlastne vznikla myšlienka zorganizovať tak krásne podujatie?
Kedysi dávno bývali dvojdňové preteky v Žiarskej doline. Tie nás zaujali s kamarátom Jánom Kořínkom a na podujatí v Poľsku sme sa zhodli, že musíme také podobné podujatie urobiť. Rozhodli sme až pre trojdňový model.
Víťazi sa dali dokopy ani nie deň pred štartom Čítajte Každý rok počet účastníkov rástol. Čomu to pripisujete?
Začiatky bývajú ťažké. Veľa pretekárov o nás nevedelo. Ďalšími ročníkmi pribúdali a teraz sme v takej fáze, že si vyberáme skialpinistov podľa výsledkov. Bokami Západných Tatier sú dosť náročné na podmienky. Sú etapy, kde sa stúpa aj po zaistených lanách. Štartujúci tiež musia vedieť používať mačky, čakany a tiež zvládať ľahké prvky lezenia.
Aký máte limit skialpinistov?
Naša kapacita závisí od Ochrany prírody, ktorá nám dovolila 200 pretekárov. Reálne sme mali prihlásených viac ako tri stovky borcov. Na štarte malo zastúpenie 11 krajín Európy. Spomeniem napríklad Španielsko, Anglicko, Nórsko, Bulharsko alebo Rumunsko.
Čím bol 11. ročník iný oproti predošlým?
Vždy sa trojdňové preteky začínali v piatok a končili v nedeľu. Tento rok sme posunuli štart na štvrtok. Chceli sme, aby sa pretekári nenaháňali hneď domov. Nemajú veľa možností byť spolu a takto si mohli podebatovať a vymeniť skúsenosti.
Prečo ste museli v stredu narýchlo zmeniť trate?
Zmenili sa lavínové podmienky. V stredu začalo fúkať a snežiť. Spravila sa doska a hrozilo nebezpečenstvo lavíny na Baníkovskom sedle a Baníkovskej ihle. Preto sa pretekalo iba na liptovskej strane Západných Tatier. Vždy je pre nás prvoradá bezpečnosť pretekárov.
Koľko ľudí zabezpečuje organizáciu pretekov?
Celoročne pracuje na podujatí 12 ľudí, ktorí sú prevažne horskí záchranári alebo nadšenci skialpinizmu. Počas samotných pretekov je na trati viac ako stovka pomocníkov. Zabezpečujú plynulý priebeh od merania času, občerstvenia, zdravotnej pomoci a bezpečnosti pretekárov.
Ako dlho sa pripravuje celé podujatie?
Hneď ako skončia preteky, začína sa organizovať ďalší ročník. Vyberá sa dátum, lokality, ubytovanie, spomienkové predmety a ďalšie veci. Pár dní pred podujatím sa vytyčuje trasa. Dakedy nás však zaskočí počasie, ako tento rok. Potom musíme trať robiť nanovo.
V čom je podľa vás krása skialpinizmu?
Je to skvelé odreagovanie sa od bežných problémov v prírode a dokonca na lyžiach. ⋌
