RUŽOMBEROK. V Liptove sú tri hrady a každý z nich je niečím zvláštny. V Liptovskom Hrádku sa nachádza jeden z mála vodných hradov, Liptovský hrad na vrchu Sestrč je dnes síce v ruinách, ale patrí mu slovenské unikum v tom, že je najvyššie položeným hradom.
Likavská Čierna pani
Manželkou Jána Krušiča, ktorý mal hrad v držbe, bola Katarína Pálffyová z Erdōdu. Manželia mali dve dcéry – Annu, ktorá zomrela v mladom veku, a Helenu, ktorá sa po otcovej smrti v roku 1581 vydala za Maximiliána Dietrichsteina. Žila na záložnom majetku vo Sv. Jure a ako bezdetná zomrela v roku 1586. Pochovaná je v dietrichsteinovej hrobke vo Viedni.
Život Heleny Krušičovej, ktorá na rozdiel od svojho prísneho otca bola vľúdna a priateľská k poddaným, sa stal podnetom na vznik povesti dochovanej v Likavke. Podľa nej sa duch Heleny Krušičovej začal po jej smrti objavovať na hrade a v okolí.
Pani v čiernych šatách na jar z okien hradu požehnávala kraj, alebo sa v lete prechádzala po blízkych poliach. Keď rukou pohládzala klasy dozrievajúceho obilia, chránila ho tak pred krupobitím a zároveň týmto gestom predpovedala dobrú úrodu.
Keď bolo v roku 1848 zrušené poddanstvo, zjavovala sa v dedine pod hradom.
Najväčší hrad Liptova sa týči na príkrom hradnom brale nad Likavkou. Už druhý rok sa do neho návštevníci ale nedostanú.
Hrad spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku a štandardne ho pre verejnosť sprístupňujú od začiatku mája do konca septembra.
Hradné bralo, na ktorom spojí impozantný hrad, ale nie je stabilné, aby predišli najhoršiemu, múzejníci sa museli pustiť do jeho stabilizácie.
Pristavili lešenia a spustili laná
Steny hradu obstavali odborníci lešením, kde to nešlo, museli zlaňovať. Pracovali v miestach, kde za bežnej prevádzky chodia návštevníci. Preto bolo nepredstaviteľné, aby sa hrad opravoval a súčasne sa po ňom prechádzali ľudia. Minulý rok ho pre verejnosť muselo Liptovské múzeum úplne zatvoriť. Práce na hradnom brale zabezpečujú odborníci zo spoločnosti Obnova.eu.
Práce na Likavskom hrade prebiehajú tretí rok. Na začiatku spracovali múzejníci projektovú dokumentáciu, tú priebežne dopĺňajú o nové zistenia. Na druhý rok začali čistiť hradné bralo od náletovej zelene a uvoľnených kúskov horniny. Pretmeľovali trhliny.
„Vlani sme začali pracovať na injektáži uvoľnených blokov a presieťovali sme vybrané úseky. Zamerali sme sa na časti hradu, ktoré bezprostredne súvisia s miestami, kam vstupujú návštevníci hradu,“ povedal Michal Hrčka, konateľ spoločnosti Obnova
Vápenka pri Ružomberku čaká na nápad a peniaze. Všimli ste si ju? Čítajte
Jubilejné háje mali pripomínať vznik Československa, teraz ich hľadajú Čítajte 
