HYBE. Rázovitá hornoliptovská obec už nemusí byť známa široko ďaleko len vďaka postave Pacha hybského zbojníka alebo Tisícročnej včele Petra Jaroša.
Skupina nadšencov chce ukázať aj prírodné bohatstvo okolitých podtatranských lesov. So zámerom sprístupniť Hybickú tiesňavu prišli dobrovoľníci zo združenia V poHybe ešte minulý rok. Územie sa nachádza v piatom stupni ochrany, je v sústave Natura 2000 nadšenci musia preto postupovať veľmi citlivo a spolupracujú aj s orgánmi ochrany prírody.
„Práve v tomto období sme sfinalizovali realizačný projekt, ten predložíme na posúdenie,“ povedal Ivan Žiška, predseda občianskeho združenia.
Kedysi ňou viedla železnica
Hybická tiesňava v súčasnosti nie je prístupná žiadnym značeným chodníkom. Človeka, ktorý oblasť nepozná, môžu odradiť húštiny, cez ktoré sa treba neraz predierať. Žiška povedal, že ide pritom o naj-krajšie miesto v katastri Hýb aj Východnej.
Hybickou tiesňavou viedla v rokoch 1941 až 1943 lesná úzkorozchodná železnica, po ktorej zvršku by chceli viesť celú trasu náučného chodníka. Dolina bola v roku 1938 ťažko prístupná a jediný spôsob, ako vyviezť drevo po veternej kalamite, bolo vybudovanie lesnej železnice. Hybická tiesňava v súčasnosti nie je prístupná žiadnym vyznačeným chodníkom. Je to divoká príroda, do ktorej človek viac ako 70 rokov nezasahoval.
„Prirodzene zmladené porasty smrekov, jelší, topoľov a osík zarástli celú trasu pôvodnej železničky a prístupnosť je naozaj komplikovaná. Človek, ktorý lokalitu nepozná, ju jednak nenájde a môžu ho odradiť aj húštiny, cez ktoré sa bude musieť predierať a brodiť viackrát cez močiare a tok Hybice. Pritom ide o najkrajšiu prírodnú lokalitu v katastroch obcí Hýb aj Východnej,“ ozrejmil Žiška.
Petícia zabrala, jánska Kaďa zostane obci Čítajte
Navrhli ho ako okružný
Hybická tiesňava je prírodný útvar, ktorý vytvorila riečka Hybica. V najužšom bode má šírku iba štyri metre a lemujú ju kolmé až previsnuté bralá s výškou 15 až 20 metrov. Aktivisti vnímajú prostredie tiesňavy ako divočinu, ktorú chcú ukázať ľuďom. Aby bol prechod tiesňavou bezpečný pre všetkých, bez zabezpečenia to nepôjde. V projekte sa počíta so 14 drevenými mostíkmi, ktoré majú preklenúť najužšie miesta a tok Hybice.
„Už máme spracovanú architektonickú štúdiu, ktorú predložíme na posúdenie,“ povedal Žiška.
Samotný náučný chodník tiesňavou by mal mať tri kilometre, s tým, že ho vyznačia až z Hýb. Navrhli ho tak, aby vytvoril okruh, naspäť sa návštevníci vrátia po lesnej ceste ponad tiesňavu. Po lesnej ceste vedie cyklochodník na Podbánske.
Tento rok nestihnú
Nadchádzajúcu letnú turistickú sezónu nadšenci zo združenia nestihnú. Mostíky musia aj reálne vyrobiť. Dôležité budú aj peniaze, dúfajú vo finančnú pomoc obecných úradov, urbárov z Hýb a Východnej, či z dvoch percent z daní, ktoré môžu ako občianskej združenie vyzbierať.
Dôležitá je aj chuť ľudí pomôcť. V neposlednom rade bude smerodajné aj rozhodnutie úradov životného prostredia. „Bol by som rád, keby sa nám chodník podarilo otvoriť do konca roka,“ dodal Žiška.
Pri návrhu nových chát v Jasnej sa inšpirovali dedinou Santa Clausa Čítajte
