Streda, 15. august, 2018 | Meniny má Marcela

Vrchársku osadu opustili poslední obyvatelia pred desiatkami rokov

Ďaleko od ruchu denného života a vysoko v lesoch Šípskej Fatry nad obcou Stankovany čuší dvestoročná osada Podšíp.

Vrchárska osada dnes turistom pripomína dedinku zo starej rozprávky.(Zdroj: ĽUBICA STANČÍKOVÁ)

PODŠÍP. Liptovské dediny neboli roztrúsené a kopaničiarske osady sú skôr výnimkou. Napriek tomu možno nájsť hŕstku odľahlých usadlostí, napríklad banícku osadu Magurka v Nízkych Tatrách, Huty a Borové na rozhraní Liptova a Oravy.

Do katastra dolnoliptovských Stankovian patria hneď dve Podšíp a Federov. Vo Federove stojí už len jediná drevenica, Podšíp si svoj ráz horskej osady zachoval.

Napriek tomu, že poslední obyvatelia ju opustili začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, dodnes ju navštevujú turisti pre neopakovateľnú a pokojnú atmosféru bez akýchkoľvek výdobytkov modernej civilizácie.

Podšíp je vo výške 760 metrov nad morom na akejsi terase s výhľadom na Rosutec a Stoh, na miesta, kde sa kríži Liptov s Oravou a Turcom. Ticho horskej osady, ktorá je charakteristická pôvodnou ľudovou architektúrou, chráni dominantný vápencový vrchol Šípu.

Územie s 15 drevenicami bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu vidieckeho typu. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny sa 40 rokov podieľa na záchrane a udržiavaní autentického rázu vrchárskej osady.

Do Podšípu vedie nenáročná prístupová cesta zo Stankovian, ktorá zaberie priemernému turistovi asi 90 minút pochodu po lesnom teréne. Odhodlanejší turisti sa na Podšípe zastavujú v rámci výstupu na Šíp. Z vrcholu vedie dolu do osady prudký chodník.

Drevenice z masívnych štvorcových trámov

Dnes žije už len sedem pôvodných obyvateľov Podšípu, ktorí detstvo strávili vysoko v horách. Svoje rodisko opustili pred mnohými rokmi, no na toto obdobie stále radi spomínajú.

„Žili sme v chudobe, skromne, ale oveľa družnejšie. Všetky podšípske rodiny si navzájom pomáhali, spoločne sa hore tkalo plátno, priadlo, mlátilo obilie," približuje život v osade Anton Chorvát.

Osadu obývalo osem až desať domácností. V maličkej chalúpke s jednou izbou a malou kuchynkou sa tlačilo aj jedenásť ľudí. „Teraz nechápem, ako sme sa tam toľkí pomestili. Dnes bývame vo veľkých murovaných domoch a stále nám je málo."

Drevenice vyrábali ľudia svojpomocne, postavili jednotlivé diely, ktoré očíslovali a hore ich zmontovali. Niektoré z nich sú staré viac ako sto rokov. Okrem obytných domčekov stavali aj hospodárske budovy, senníky a šopy.

Strechy nemali komíny, dym z pece stúpal cez povalu pomedzi drevené šindle. Navyše tu ukladali ľudia drevo na zimu, ktoré sa v dyme usušilo. Snáď zázrakom žiadna drevenica nevyhorela. Súčasný vzhľad osady zachytáva už len torzo pôvodného Podšípu, svoj charakter odľahlého a pokojného miesta však časom nestratil.

Stačilo to, čo si dokázali zaobstarať sami

Podšípania sa živili chovom dobytka, každá rodina vlastnila kravy alebo ovce. Na poliach, ktoré sú dnes lúkami, pestovali najmä zemiaky, kapustu, jačmeň a ovos.

V ťažkom období veľkej hospodárskej krízy zháňali peniaze na živobytie, ako vedeli. Pracovali v kraľovianskom kameňolome alebo v lesoch Ľubochnianskej doliny. Obyvatelia Podšípu boli zruční aj v košikárstve, všetok potrebný materiál našli na okolí.

„Hľadali sme najmä javor, klen alebo liesku. Dlhé kusy dreva sa rozrúbali na šteliny (pozn. autorky: tenká štiepka), zaparili a trhali. Na kolene sme dohladka očistili lyko, aby malo ostré hrany. Otec z toho potom plietol alebo opravoval košíky," vysvetľuje jeden z posledných Podšípanov.

Nie vždy ale za výrobky dostávali peniaze. Fungoval výmenný obchod, vďaka ktorému priniesli domov potraviny. V sezóne zbierali lesné jahody, ktoré predávali turistom alebo im robili vodcov na vrchol Šípu.

V zime chodili do dediny na lyžiach. Do práce a do školy dochádzali obyvatelia denne, v akomkoľvek počasí. Nazad nikdy nechodili naprázdno, ruksaky a tašky mali naplnené cukrom, octom, petrolejom, soľou a ďalšími potrebnými vecami, ktoré si nedokázali zaobstarať vlastnými rukami.

„Zima na Podšípe bola ťažká, najmä preto, že snehová pokrývka napadala aj do výšky dvoch metrov. Vždy sa našiel jeden obetný baránok, ktorý ráno vyšliapal cestu ako prvý. No aj tak sme boli všetci do pása premočení."

Anton Chorvát však opisuje, ako si niektorí uľahčili schádzanie do dediny po snehu. „Otcovi sme zničili jeden sud a z dosák si vyrobili primitívne lyže. Keď na to prišiel, museli sme naše lyže vrátiť a vymyslieť niečo iné. Z javora som vyrezal dosky a nad parou ohol ich špičky. Dole sme potom leteli pomedzi stromy, ich zapadnuté vrcholce nám búchali do kolien."

Hore sa však podľa jeho slov šliapalo oveľa ťažšie. Sneh bol primrznutý, na chrbtoch niesli náklad a navyše si v hlbokej tme nedovideli ani na špičku nosa.

Noci v svetle petrolejových lámp

Vrchársku osadu nešpatia elektrické stĺpy a asfaltové cesty, dokonca k nej nedolieha ani hluk dopravných prostriedkov. Voda tečie len z horských potokov a prameňov medokýšov a do dreveníc ju nosia v kanvách. Jedlo pripravujú na malej murovanej piecke alebo otvorenom ohni. Veľkú lúku pred osadou križujú stáda oviec, kráv, či divej zvery.

Mnohí, ktorí objavili čaro Podšípu, tvrdia, že je to miesto ako zo starej rozprávky. Dnes však ťažko uveriť, že tam pred 60-timi rokmi žili celé rodiny. Napriek tomu sa ale ľudia hľadajúci pokoj a únik od rýchleho života vracajú do opustenej osady.

Poznámka: Anton Chorvát, jeden z posledných Podšípanov, zomrel 3.januára 2013.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Ochrana pred tropickou horúčavou
  5. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  7. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  8. Škôlka od srdca
  9. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  10. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 220
  2. Vizuálny smog je problém 9 982
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 6 779
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 5 943
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 4 096
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 3 730
  7. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 3 384
  8. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 325
  9. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 2 964
  10. Dovolenka pri Mŕtvom mori a tipy na overené hotely 2 678

Téma: Liptovské atrakcie


Hlavné správy z MY Liptov

Na severe Slovenska letí najviac marihuana

Ak si ju nevypestujú, tak ju dovezú. Hlavne z Moravy.

Kaplnku v Trlenskej doline jezuiti obnovili

Jezuiti budú slúžiť aj pravidelné nedeľné omše pre veriacich v neopakovateľnom prostredí. Návštevu Trlenskej doliny a Vlkolínca môžu ľudia spojiť s bohoslužbou.

Mikulášania posielajú tranzitné nákladiaky preč

Na frekventovanej križovatke čoskoro pribudne nová dopravná značka. Ľudia sa obávajú, že spôsobí problémy v susedných obciach.

Dedinku na vode zničili po pár dňoch

Závažná Poruba bola od prvých augustových dní bohatšia o milú atrakciu. Netrvalo dlho a vandali ju zničili skalami.

Hygiena zakázala kúpanie pri jánskom penzióne

Voda v jazierkach nevyhovela laboratórnym testom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čelná zrážka kamiónov zablokovala hlavný ťah Oravou

Dopravné nehody sa tam stávajú často.

Šéf klubu má zaujímavý koníček, hráči sa vďaka nemu cítia ako profíci

Ján Michalíček z Korne nemá rád, keď sa mu do jeho koníčka niekto „kafre“.

Nehoda pri Bánovciach si vyžiadala ľudský život

Tragická dopravná nehoda sa stala na ceste pri Bánovciach nad Bebravou. Vyžiadala si jeden život.

Súkromník podchod v Trenčíne za desaťtisíc neopravil. Čo s ním bude?

Investor za niekoľko mesiacov odstránil iba niektoré z priečok bývalých stánkov, mesto teraz žiada svoj majetok späť.

Vybrali SME

Už ste čítali?